Mesto Levoča, ktoré je zapísané v zozname UNESCO, nemá jasnú koncepciu umiestňovania veľkoplošných reklám.
LEVOČA. Niektorí poslanci preto žiadajú zmenu. V Levoči, ako v jednom z mála slovenských miest, sú veľkoplošné reklamy umiestnené aj na sídlisku.
Poslanec Jozef Cvoliga (SDKÚ) tvrdí, že reklamy narúšajú celkový vizuálny vzhľad sídlisk. „Bohužiaľ, obyvateľov oberajú aj o verejnú zeleň,“ kritizuje poslanec.
Preto chce v meste vyvolať diskusiu, či súčasné rozmiestnenie reklám spĺňa kritériá pre historické mesto, akým je Levoča. Samospráva má podľa neho problémy aj s čiernymi reklamami.
Ako sme sa dozvedeli na mestskom úrade, v Levoči od roku 2006 evidovali a riešili spolu desať takzvaných čiernych veľkoplošných reklám. Z toho štyri z nich sú v štádiu, kedy mesto najprv musí zistiť vlastníka, aby mohlo konať.
Posledným krokom v tomto úradnom kolotoči je prípadné odstránenie reklamy, ktoré je zdĺhavou záležitosťou. Podobne ako v prípade exekúcie, súhlas musí vydať príslušný súd.
„Ak sme úspešní na súde, mesto potom uskutoční výkon rozhodnutia a reklamu odstráni, náhradu škody si uplatňujeme u vlastníka reklamnej plochy,“ opisuje Štefánia Kochanová z Mestského úradu v Levoči.
Ako detektívi
Mesto sa niekedy doslova musí zahrať na detektíva pri zisťovaní, komu reklama patrí. „V teréne pravidelne kontrolujeme veľkoplošné reklamy. Každá z nich by mala byť označená názvom reklamnej spoločnosti a telefonickým kontaktom,“ opisuje Š. Kochanová.
Momentálne riešia prípad reklamnej spoločnosti, ktorá im oznámila, že bilbord postúpila inej spoločnosť, v rámci obchodného tajomstva im však nemôžu povedať komu.
„Reklama sa nachádza na súkromnom pozemku, lenže majiteľ nám povedal, že novú nájomnú zmluvu zatiaľ s nikým nepodpísal,“ opísala Š. Kochanová.
Ostatní majitelia čiernych reklám riešia s mestským úradom dodatočnú legalizáciu. Nevyhli sa však pokute. Ak ide o fyzickú osobu, je to suma do výšky 331 eur, právnická osoba zaplatí pokutu do výšky 1 300 eur.
Konečné slovo majú poslanci
„Celá Levoča vrátane sídlisk je pamiatkovou zónou, preto inštaláciu reklám posudzuje krajský pamiatkový úrad. Umiestnenie pri cestách prvej či druhej triedy zase posudzuje dopravný inšpektorát. Mesto ako stavebný úrad potom môže vydať stavebné povolenie,“ vysvetľuje Š. Kochanová postup pri žiadostiach.
V meste je celkovo umiestnených 40 veľkoplošných reklám. Ďalších 29 takzvaných malých informačných tabúľ umiestnili na stĺpoch verejného osvetlenia, ktoré spravujú miestne technické služby.
Pred voľbami podľa slov Š. Kochanovej bilbordy nepribúdajú, reklamné spoločnosti zvyknú prelepovať existujúce reklamy.
Veľkoplošné reklamy sa nachádzajú aj na sídliskách, napríklad na Západe sú štyri. Všetky sú inštalované na mestských pozemkoch.
„Pre mesto to znamená príjem z prenájmu pozemku. Schválenie či neschválenie prenájmu je však práve na poslancoch. Mestské zastupiteľstvo môže rozhodnúť aj o prijatí koncepcie umiestňovania reklám,“ hovorí na margo absencie pravidiel Š. Kochanová.
Cvoliga hovorí, že problém chce otvoriť na budúcich rokovaniach mestského zastupiteľstva.
„Mesto by malo nájsť potrebné peniaze na to, aby oslovilo odborníkov, napríklad architektov, ktorí by sa vyjadrili k tejto téme. Možno by bolo vhodné vytvoriť komisiu z odborníkov, ktorých by nebolo ani treba platiť. Na mestskom úrade predsa pracujú profesionáli, ktorí by sa k tomu vedeli vyjadriť,“ dodal J. Cvoliga.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
