Exteriérová maľba na levočských hradbách, ktorá znázorňuje Levočskú bielu pani, chátra. Výjav potrebuje opravu.
LEVOČA. Mesto je zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Biela pani je jeho charakteristickým výjavom.
Poslanec Ľubomír Repaský (nez.) upozorňuje, že Levočská biela pani na hradbách je unikátom. „Je to reklama, ktorá by k nám mohla prilákať turistov, bohužiaľ, je v dezolátnom stave. Hradby sú mestské, preto by malo byť prioritou pre nás dať to do poriadku,“ povedal mestský poslanec.
V Levoči sa nachádza viac podobizní Bielej panej, napríklad na radnici či v centre v meštianskom dome. Spomínaná exteriérová maľba je však vzácna práve tým, že súvisí s hradbami.
Každý umelec zobrazil Julianu Géczyovú-Korponayovú ako pôvabnú ženu odetú v bielych šatách. Vychádzali z originálu, takto videl historickú postavu totiž levočský maliar Jozef Czauczik.
Umelec je známy aj veľkým oltárnym obrazom v miestnom evanjelickom kostole - Kristus kráčajúci po mori.
Využívajú ju aj podnikatelia
„Biela pani sa spája s mestom Levoča, je čosi ako značka. Veľa miestnych podnikateľov s touto značkou pracuje, mali sme, napríklad, koňak vyrábaný v Levoči práve s týmto názvom,“ hovorí riaditeľka Spišského múzea v Levoči Mária Novotná.
Práve nadšenci z múzea sa v minulosti dali do trojročného bádania po tejto historickej postave. Výsledkom bola celoslovenská putovná výstava.
„Predstavili sme Julianu ako skutočnú postavu z histórie aj ako legendu,“ dodala M. Novotná.
Legendy, mýty a história
Legenda o Levočskej bielej panej rozpráva o láske a zrade v časoch stavovského povstania. Zradcom mala byť pôvabná Juliana Géczyová-Korponayová, ktorej manžel stál na strane cisára.
Zaľúbila sa do kuruckého kapitána Štefana Andrássyho. Jednej noci ukradla kľúče od mestskej brány a vpustila do Levoče cisárske vojská. Obvinili ju zo zrady a v roku 1712 popravili.
Ako duch sa v dlhých bielych šatách dodnes túla po mestských hradbách Levoče.
Podľa zozbieraných historických faktov však neukradla kľúč od mesta. Mestskú bránu otvoril levočský richtár, ktorý spolu s mestskou radou vypracoval podmienky dobrovoľnej kapitulácie.
Dôkazom má byť koncept návrhu, v ktorom sú aj detaily o zachovaní mestských privilégií a slobôd či ubytovaní cisárskeho vojska.
Podľa historičky Dáše Uharčekovej Pavúkovej listy, ktoré písala z väzenia, odhaľujú citlivú dušu ženy, o živote ktorej rozhodovali muži – rebelujúci otec, bojujúci manžel, schudobnený syn či mocný palatín, ktorý ju poslal na popravisko.
Neváhali by ani chvíľu
V Levoči sídli aj Oblastný reštaurátorsky ateliér, odborníci dávajú do poriadku vzácne historické pamiatky v rámci celého Slovenska.
Vedúci levočského pracoviska Ivan Tkáč hovorí, že maľbu na hradbách zatiaľ nereštaurovali, ak by dostali zákazku, neváhali by ani chvíľu. „Je to naša práca,“ hovorí odborník.
O bielej panej na hradbách vedia
Vedenie mesta o Levočskej bielej panej na hradbách vie. Ako odznelo na mestskom zastupiteľstve, čakajú na vhodnú výzvu z eurofondov, aby mohli formou projektu žiadať potrebné peniaze.
Mesto každoročne opravuje hradobné opevnenie, ktoré narúšajú rôzne vplyvy, najmä počasie.
Vlani minuli viac ako 46-tisíc eur na opravu parkánového múru pri Menhardskej bráne. Väčšinu peňazí poskytlo Ministerstvo kultúry SR.
Rok predtým opravovali múr na východnej strane, náklady 190-tisíc eur plynuli do Levoče z ministerstva financií.
Ďalšia nákladná oprava sa tu konala v rokoch 2010 až 2011, a to na úseku medzi Baštou a Menhardskou bránou. Ministerstvo financií poskytlo viac ako 158-tisíc eur. V roku 2010 opravovali hradobné opevnenie ešte na troch miestach. Išlo o investície vyššie ako 210-tisíc eur.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
