Popradské námestie ožilo jarmokom

Vianočný jarmok píše v Poprade už svoju 11. kapitolu. Teší sa obľube, aj keď tradičný tovar už nejde tak na dračku, ako to bolo v minulosti.

POPRAD. Približne 200 stánkov s rôznymi výrobkami si od soboty našlo svoje miesto na popradskom Námestí sv. Egídia.

Až do piatka bude ľuďom spríjemňovať prechádzku námestím nielen vianočná hudba, ale aj zabíjačkové výrobky, cukrovinky či vianočný punč a varené víno.

Ľudí neubúda

Popradské námestie bolo v sobotu už od rána plné ľudí. Nielen Popradčania si nechceli nechať ujsť prvý deň jarmoku.

„Chodíme sem pravidelne už niekoľko rokov. Samozrejme, občas si aj niečo kúpime. Väčšinou niečo dobré na vianočný stôl. Veď vidíte,“ povedala nám Alžbeta Takáčová a ukazovala pri tom na tašku s domácou klobásou.

Na jarmok chodí rád aj Miroslav Kromka s manželkou. Aj oni prišli už v sobotu ráno, aby mali istotu, že budú stánky plné tovaru.

„V minulom roku som zaváhal. V prvý deň som si vyhliadol tovar a neskôr ho už nemali. Tomu sa chcem teraz vyhnúť,“ dodal s úsmevom.

„Najlepšie je, keď sa tu stretnem so známymi. Dáme si trochu vareného vína, porozprávame sa a nákupný zhon sledujeme iba z diaľky. Keď je tma, je to tu ešte krajšie,“ podelila sa o recept na užívanie si trhov dôchodkyňa Linda Vojtková.

Tradície sa vytrácajú

Na tradičnom jarmoku nechýbali ani medovníky, imelo či živé kapry plávajúce priamo vo fontáne. Tieto, ale aj ďalšie tradície, sa však pomaly vytrácajú.

„Spomínam si, aké to bolo, keď som bola malá. Vianoce, to bolo pre každého špeciálne obdobie. Také spomalené, ale v tom najlepšom slova zmysle. Nikto sa neponáhľal, každý mal úsmev na tvári, bolo to krásne,“ hovorí seniorka Agáta Gavalierová, ktorá prezradila, že ju pomaly čaká osemdesiatka.

Teraz však blížiace sa sviatky vníma inak. „Keď si všímam svoje okolie, tak vidím, že to tradičné sa vytráca. Ľudia pozerajú televíziu, na svojich blízkych si nevedia nájsť čas. My sme voľakedy spievali, užívali sme si tie chvíle. Ale nie je to len o tom. Aj štedrovečerné stoly vyzerajú inak než v minulosti,“ so smútkom v hlase dodáva Agáta.

Jej slová potvrdzujú aj niektorí ďalší návštevníci trhov. „Na stole budeme mať určite nejaké mäso, ľahký zeleninový šalát, ale aj ten zemiakový. Kapra nekupujeme vôbec,“ povedal Alojz Mráz z popradskej časti Veľká.

Od tradičného kapra upúšťa aj rodina Emy Sýkorovej. „Ryby máme radi, ale kapra nekupujeme. Ak, tak si na Vianoce kúpime rybie prsty. Samozrejmosťou je pre nás šošovicová polievka a zemiakový šalát,“ vysvetlila.

Dodala, že nech je štedrovečerný stôl akýkoľvek, podstatní sú ľudia a ich vnímanie sviatkov.

Predávajúci si trendy všímajú

Predavači perníkov či kaprov si ústup tradícií všimli. Predaj u niektorých, aj keď nie dramaticky, klesá.

Pernikárka Mária sa snaží svoj sortiment rozširovať tak, ako vníma požiadavky zákazníkov.

Pred Vianocami sa predávajú najviac, podľa jej slov, vianočné a zimné motívy, okrem toho aj podkovy či rôzne srdiečka. Na záujem kupujúcich sa nesťažuje. Vie, že perníky potešia nielen počas Vianoc.

Klesajúci záujem ľudí však evidujú predávajúci kaprov. Živé ryby plávajúce doma vo vani sa pomaly vytrácajú. Nahrádzajú ich ryby, ale v inej forme.

„Je to evidentné, že kaprov sa predáva menej než v minulosti. Ľudia si myslia, že je táto ryba nezdravá a kupujú si čosi iné. Často počúvam, že namiesto kapra si dajú rybie prsty. Nehovoriac o tom, že nie každý má skúsenosti s tým, ako kapra zabiť a vypitvať,“ povedal predávajúci Jozef.

Ako dodal, zaznamenáva trend, že si ľudia namiesto kapra dávajú na Štedrý deň lososa či tuniaka.