Pobýval v Singapure, Bombaji či Hannoveri. Napriek tomu sa zaľúbil do samoty v lone prírody v Nálepkove v okrese Gelnica. Vyhliadol si ju z výšky, zo svojho lietadla.
NÁLEPKOVO. Dušan Barták pracoval ako letec aj v osobnej leteckej doprave. Sedemnásť rokov je už vo výslužbe a presne toľko rokov uplynulo odvtedy, čo sa utiahol do štýlovej drevenice v Nálepkove.
Nehnuteľnosť kúpil pred viac ako 40 rokmi. Vedie k nej cesta-necesta, nečudo, že sme zablúdili a trvalo nám, kým sme ho našli. Prístup k jeho domu sa dá zdolať len terénnym autom.
Bývalý letec má už úctyhodných 77 rokov, napriek tomu si trúfa na pobyt na samote. Manželka pracuje v Košiciach, cestuje k nemu stále, keď jej to dovolia pracovné povinnosti.
Našej návšteve sa veľmi neteší, kladie nám na srdce, aby sme zabudli jeho adresu a nikomu je neprezrádzali.
Vyhovuje mu samota, anonymita a minimálny počet návštevníkov v jeho prírodnom kráľovstve.
Na našu otázku, či mu nechýbajú sociálne kontakty, reaguje: „Vy, mladí ľudia, potrebujete byť v kontakte s inými, vymieňať si informácie, baviť sa spolu, sem–tam si aj zaklamať. To všetko ja už mám za sebou.“
Najdlhšie bol úplne sám bez toho, aby s niekým prehovoril čo i len pol slova, štrnásť dní.
„Bolo to v zime, snehu som mal po okná. Nedalo sa nikam ísť. Drevo na kúrenie, vody aj vína som mal dosť, čo iné mi bolo treba,“ smeje sa domáci pán.
Kozub postavil z kameňov z potoka
K romantickému bývaniu v prírode prišiel cez synovu chorobu.
„Keď mal štyri roky, mal problémy ako veľa detí z mestských sídlisk. Alergia, kašeľ, antibiotiká. S manželkou sme preto začali hľadať miesto, kde by sme mohli tráviť víkendy. Jeden čas som pracoval ako pilot v zdravotníctve, keď sa dalo, tak som zlietol aj nižšie, aby som mohol hľadať krásne prírodné miesta. Tak som našiel Nálepkovo, doma som sa potom pozrel do mapy. Priamo na mieste mi táto drevenica okamžite padla do oka. Niekoľko rokov sme ju spolu s manželkou prerábali,“ opisuje.
Pôvodný štýl bývania dopĺňa aj nábytok, časť z neho našiel v stodole, sedávali na ňom sliepky. Hrdý je aj na kozub, ktorý s manželkou postavili aj z kameňov z potoka.
Zveri chystá švédske stoly
Inak, hoci býva na samote, všetky prvky civilizácie má k dispozícii. „Rádio, televízor, mobilný telefón aj počítač,“ vymenúva.
Práve počítač mu pomáha spájať sa so svetom. Denne si prečíta aktuálne správy.
Pozornosť venuje počasiu a pravidelne si píše so svojimi bývalými kolegami a kamarátmi. V drevenici má aj tri chladničky, zásoby mu dopĺňa manželka.
Barták tu žije v súlade s prírodou. „Lesnej zveri denne chystám švédske stoly,“ hovorí s humorom tento obyvateľ samoty.
Na stôl v záhrade chystá zvyšky zeleniny, zemiakové šupky a všakovaké iné dobroty.
„Chodieva sem jelenia a srnčia zver, prichádza ich tak do desať kusov. Aj sa s nimi cez okno porozprávam, počúvajú ma a strihajú ušami. Najčastejším návštevníčkam som dal aj mená, volajú sa Lukrécia a Hortenzia,“ opisuje pán Dušan.
Aj pre vtáčiky denne chystá v tuhej zime poživeň. „Prilietavajú ku mne až z Rožňavy a Spišskej Novej Vsi,“ smeje sa.
Narozprával sa na dva mesiace do zásoby
Na obligátnu otázku, čo robí celé dni, hovorí, že na nudu niet času. „Mám mačky, psa, rybník, včelín, o všetko sa treba starať,“ opisuje.
Okrem toho v rozsiahlej drevenici treba udržiavať poriadok, čas mu zaberie aj chystanie dreva na niekoľkomesačné kúrenie.
Barták sa s nami lúči so slovami, že sa s nami narozprával až-až. „Je to do zásoby tak na dva mesiace,“ povedal nám na rozlúčku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
