Tvrdí, že samotné umenie nepovažuje za niečo viac ako iné druhy prác či remesiel. Za jednu z najväčších priorít ľudského bytia považuje morálne hodnoty.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Ku kresleniu Novovešťana Patrika Galloviča ťahalo od detstva. Zobrazované námety sa s pribúdajúcimi rokmi, životnými poznatkami a skúsenosťami striedali.
Pokúšal sa dať na papier všetko to, čo ho v danom veku a momente vývoja fascinovalo a inšpirovalo.
„V detstve som zobrazoval všeličo, napr. tváre, módu, motorky, prírodu, surreálne výjavy, ktoré vyjadrovali môj vtedajší postoj. Neskôr ma začalo zaujímať aj (post)moderné umenie. Študoval som množstvo kníh a vyberal si maľby, ktoré ma zaujali,“ vracia sa do študentských čias insitný umelec.
Po skončení gymnázia učil v škole, neskôr bol v slobodnom povolaní a tiež pracoval ako asistent logistiky v strojárskej firme. Neustále však rozmýšľal nad tým, ktorou z ciest na životnej križovatke sa vybrať.
„Rozhodol som sa pre umeleckú tvorbu, najmä maľovanie obrazov a hodvábnych šatiek, aj keď si uvedomujem, že je to činnosť nekomerčná, v zmysle nebežná aj nezárobková. Držím sa životnej filozofie, radšej skromne, ale šťastne. V súčasnosti tomu venujem takmer všetok svoj čas,“ približuje Gallovič.
Satirický pohľad
Predvlani si v dome na Hviezdoslavovej ulici v Spišskej Novej Vsi zriadil ateliér, v ktorom pracuje.
Okrem viac či menej verných kópií svetoznámych umelcov, pri ktorých sa pokúša zvládnuť techniku autora, porozumieť jeho tvorbe a pochopiť myšlienky, ktoré ho viedli k vytvoreniu konkrétneho diela, tvorí aj vlastné diela, v ktorých reaguje na podnety z každodenného života, ktorých je nepreberné množstvo.
Maliar samouk s mierne satirickým pohľadom vytvára vlastné diela pôsobiace na mozgové závity diváka. „Teší ma, ak sa ľudia dívajú na obrazy hlavou, a nielen očami. Napokon, divák je ten, kto utvára obraz,“ konštatuje.
Návštevníka upúta napríklad kresba “šťastného“ oslíka, ktorý je podľa slov autora ironickým komentárom o súčasnej slovenskej societe.
„Pokým budeme krajinou s vysokou hustotou primitívov, zlodejov a klanových väzieb, tak sa neposunieme dopredu. Potrebujeme občanov s kritickým myslením, ktorým logika a fakty nespôsobujú závrat a ktorí netrpia, keď sú vytrhávaní z príjemnej rutiny bežného uvažovania,“ je presvedčený maliar.
Prvá výstava
Niekoľkoročné snaženie predstavil Novovešťan na sklonku roka verejnosti. Časť jeho výstavy prezentujú reprodukcie.
Zaujme obraz Pohľad na Delft, Mliekarka či Žena s perlou od Jan Vermeer van Delft alebo idylické Calmadyho deti Thomasa Lawrencea či nežnosť hodvábnych šálov.
Ďalšie maľby predstavujú jeho vlastnú tvorbu: konceptuálne No.1, pocitové Interpretačné slasti či inštalácia Upozornenie.
Svoju prvú výstavu charakterizuje P. Gallovič jednoducho len ako výber z prác za posledné roky bez špecifickej koncepcie.
„Potreba tvorby vyviera akosi prirodzene z môjho vnútra, niekedy bez toho, aby som vedel, či hľadal vôbec prečo. Zároveň by som rád zdôraznil, že nepovažujem samotné umenie za niečo viac ako iné druhy prác či remesiel. Dôležitá je pravdivosť, poctivosť, pokora, hľadanie špecifických ciest v každej oblasti ľudskej činnosti,“ hovorí skromne.
Nad budúcnosťou v umeleckej profesii sa nezamýšľa. „Určite by sa mi pozdávalo vystavovať raz v známych galériách. Ale netúžim po sláve ani po bulvárnej medializácii. Napokon, čo je to úspech? Len spoločne zdieľaná sociálna halucinácia,“ uzatvára rozhovor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
