Obyvatelia troch bytoviek na Štúrovom nábreží v Spišskej Novej Vsi už druhý rok riešia problém s výskytom potkanov v chodbových šachtách a v kanáloch pod činžiakmi. Sú presvedčení, že dôvodom ich rozmnoženia je kŕmenie kačíc plávajúcich na Hornáde v blízkosti bytoviek.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Dôchodkyňa Emília Miháľová býva na Štúrovom nábreží v okresnom meste 23 rokov.
Podľa jej slov problémy s potkanmi začali riešiť pred dvoma rokmi, keď sa na Hornáde pod ich oknami objavili kačky.
„Tento úsek je veľmi frekventovaný. Ľudia prechádzajú cez most na sídlisko Mier vracajúc sa z práce a nákupov v popoludňajších hodinách. Stáva sa, že sa zastavia a hodia kačiciam niečo pod zub. Prechádzajú sa tu mamičky s deťmi, ktoré ak chcú urobiť svojej ratolesti radosť, kŕmia kačky. Vodné vtáctvo si už na ľahko získanú stravu zvyklo. Toto teritórium sa mu pozdáva, a preto je ich čoraz viac“ rozhovorí sa seniorka.
Z milej neškodnej kratochvíle sa časom vykľul problém.
„Kačky nestíhali vyďobať všetku potravu. Tá ostávala na brehu Hornádu. Vo večerných hodinách začali z kanalizácie vyliezať potkany, ktoré sa pustili do obživy. Vypasené potvory videli susedia na schodoch, behali nám po výťahovej šachte. Dokonca nám rozožrali káble na zvončeky. Museli sme konať,“ konštatuje E. Miháľová.
E. Miháľová pri výťahu, kde museli vymieňať káble. Foto: ešl
Zápach, trus v pieskovisku
V novembri minulého roka vykonali odborníci vo všetkých troch vchodoch deratizáciu. Za pár dní sa po chodbách začal šíriť neuveriteľný zápach.
„Zavolali sme opäť deratizéra, ktorý pootváral šachty a pozrel sa dovnútra. V hlavnej šachte našiel zdochnutého potkana. Tým sa to ale neskončilo. Pred pár dňami vytiahol deratizér zo šachty na elektrinu ďalšieho. Zápach však pretrváva,“ približuje Novovešťanka.
Obyvatelia časti Štúrového nábrežia nevedia, čo si počať.
„Chodievam ku brehu a presviedčam mamičky a ďalších, aby zvieratá nekŕmili. Väčšinou si dajú povedať a pochopia. Nejde ale donekonečna strážiť breh a robiť policajta. Kačky si na ľudí zvykli a vychádzajú na breh za potravou. Neobávajú sa prísť aj bližšie k bytovkám, neďaleko ktorých je umiestnené detské ihrisko. Trus, ktorý po sebe kačky nechávajú na chodníku, nanosia deti na obuvi do pieskoviska. Myslím si, že sa takto prenášajú choroboplodné zárodky,“ je presvedčená dôchodkyňa.
Dôkazom toho, že sa tu zvieratá cítia dobre, je prítomnosť holubov sediacich na strechách ich činžiakov a čakajúcich na potravu od ľudí.
Pomoc mesta
Obyvatelia sa o pomoc obrátili na mesto. Vo svojej žiadosti navrhovali, aby sa na brehy rieky umiestnili tabule so zákazom kŕmenia kačíc. Vedúci oddelenia komunálneho servisu Ján Olejník označil nápad za kontroverzný.
„Problému sa venujeme. S občanmi sme v kontakte, dané miesto monitorujeme. Vyriešenie daného stavu vidíme v celoplošnej deratizácii v teplejších mesiacoch,“ uviedol Olejník.
O názor sme požiadali aj okresnú hygieničku RÚVZ Renátu Hudákovú.
„Z pohľadu ochrany verejného zdravia je najdôležitejšie upozorniť ľudí na to, že zhromažďovanie zvyškov potravy, ktoré súvisia s kŕmením kačiek v blízkosti brehu, je pre zdravie ľudí rizikové. Odpad, ktorý sa hnilobne rozkladá, môže byť živnou pôdou na množenie rôznych druhov hnilobných a choroboplodných mikroorganizmov. Keďže tieto zvyšky potravín sú vhodnou potravou pre rôzne druhy hlodavcov, prípadne vtáctva, tie môžu prenášať choroboplodné organizmy a hrozí riziko prenosu,“ vysvetľuje hygienička.
Príčina v ľuďoch
Jednou z najvážnejších chorôb prenášaných na človeka zo zvieraťa je zápal mozgových blán. R. Hudáková považuje za najvhodnejšie vykonať deratizáciu v širšom rozsahu.
„Podľa informácií ju doposiaľ dotknutí obyvatelia na Štúrovom nábreží urobili len čiastočne. To ale nestačí. Tiež treba hľadať možnosti ako upozorniť ľudí, aby sa pri obydliach kačky nekŕmili a teda nebola tam potrava. Riešenie treba hľadať v konaní ľudí. Kým neprestanú kŕmiť kačky, problém sa zrejme nevyrieši,“ vyjadrila svoj názor R. Hudáková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
