ŽDIAR. Prvá písomná zmienka o goralskej obci Ždiar, ležiacej na úpätí Belianskych Tatier, je z roku 1590. Jej obyvatelia sa v minulosti zaoberali drevorubačstvom, uhliarstvom, hospodárstvom i pastierstvom.
Podľa ústnej tradície sa prví osadníci usadili v Bachledovej doline a nové osady vznikli aj na Antošovskom vrchu, v Pavlovskej doline, Blaščackej doline, Bartušovskej doline a na Slodičovskom vrchu.
V súčasnosti patrí Ždiar medzi klenoty Slovenska, je rázovitou podtatranskou obcou so svojimi typickými tradíciami, zvyklosťami, folklórom a kultúrou.
Špecifikom Ždiaru je ľudová architektúra, goralské osídlenie a typická goralská štruktúra.
V katastri obce, ktorý je začlenený do chráneného územia Tatranského národného parku, žije viac ako 1300 obyvateľov.
Demografický vývoj sa tu za posledné roky veľmi nezmenil a je stabilný.
"Naša obec je veľmi vyhľadávanou lokalitou pre domácich, ale aj zahraničných turistov, a to vďaka prírodnej scenérii a možnostiam športového vyžitia," uviedol starosta obce Ždiar Pavol Bekeš.
Medzi zaujímavosti obce patrí okrem prírodnej scenérie aj miestne múzeum či zachované drevenice v štyroch pamiatkových zónach. V pôvodnom stave ich je už len niekoľko desiatok, v rámci celej obce je však zaregistrovaných okolo 230 dreveníc.
Problémom je údržba ciest
Dĺžka obce popri hlavnej ceste 1/67 je sedem kilometrov, sú tu však aj odľahlé časti ako Bachledova dolina, Monkova dolina, Antošovský vrch a Blaščacka dolina. Miestna samospráva sa tak musí starať dohromady asi o 25 kilometrov obecných ciest, ktorých údržba si predovšetkým v zime žiada nemalé finančné náklady.
Najväčším problémom je práve starostlivosť a budovanie prístupových ciest k týmto odľahlým častiam obce, do niektorých z nich ešte stále nevedie asfaltová cesta.
"Potrebujeme urobiť komunikáciu do Bachledovej doliny a do časti Antošovský vrch a dobudovať vodu do Bachledovej doliny," objasnil Bekeš s tým, že ďalším problémom je chýbajúci chodník popri hlavnej ceste.
V súčasnej dobe je veľký problém ho niekam umiestniť, keďže domy sú postavené veľmi blízko hlavnej cesty a tam, kde by sa aj dal vybudovať, nie sú usporiadané pozemky.
"Obec nie je vlastníkom pozemkov popri ceste a keď sme chceli vyrovnať tieto pozemky, tak sme na sto metroch našli 114 vlastníkov, ktorí už nežijú. V súčasnosti je to asi komplexne neriešiteľný problém aj preto, že v minulosti moji predchodcovia dali plyn, kanalizáciu a vodu do tej časti, kde by mal byť chodník," zdôraznil starosta.
Obec chce v tomto roku v úsekoch, kde sa to dá, vybudovať chodník aspoň čiastočne, aby sa zvýšila bezpečnosť obyvateľov i turistov.
[content type="fb" stype="fanpage" url="https://www.facebook.com/pages/Vysok%C3%A9-Tatry-na-Facebooku/342066954819"][/content]
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
