ŽDIAR. Múzeum Ždiarsky dom v obci Ždiar v okrese Poprad sa snaží prezentovať a zároveň aj zachovávať miestne ľudové tradície a zvyky. Jeho prevádzkovateľ Peter Michalák uviedol, že múzeum prestavuje typický interiér ždiarskych dreveníc, kroje z rôznych období i pracovné náradie.
Múzeum bolo postavené v roku 1971 na základe iniciatívy miestnych obyvateľov a organizácií.
"Návštevník tak môže získať široký obraz o tom, ako tu ľudia v minulosti žili a ako sa vyvíjal napríklad kroj. Veci, ktoré sa tu nachádzajú, zozbierali práve v začiatkoch ľudia, ktorí sa zaslúžili o vznik Ždiarskeho domu. Ťažko však odhadnúť vek týchto vecí, keďže nejaké záznamy sa o tom nerobili," objasnil Michalák.
Medzi najvzácnejšie veci patrí napríklad zariadenie na pretláčanie varených zemiakov, jednotlivé kroje či papierová výzdoba v podobe vystrihovaných koliesok.
Typická goralská obec
Ždiar je goralskou obcou, avšak v ľudových tradíciách sa tu zmiešali aj prvky Podhalia, Zamaguria i Spiša.
"Máme tu svadobné oblečenie, návštevníci však môžu vidieť, ako sa z jednoduchého na pestrejší a bohatší vyvíjal aj všedný kroj. V odborných kruhoch sa dosť často spomína, že ždiarsky kroj patrí medzi najpestrejšie na Slovensku, ale na druhej strane platí, že bohatosť kroja vystihuje bohatosť kraja, čo je dosť veľký paradox v tomto prípade," konštatoval Michalák.
Dodal, že na pestrosti krojov sa zrejme prejavila pestrosť a bohatstvo okolitej prírody.
V múzeu sa v súčasnosti prevádzkuje aj typická ždiarska svadba, počas ktorej majú hostia možnosť obliecť sa do kroja a vyskúšať si, ako ľudí v minulosti oddávali.
Michalák sa okrem prevádzky múzea snaží aj o budovanie vzťahu malých detí k folklóru a miestnym tradíciám.
Goralské tance sú ostré
"Ždiarske alebo goralské tance sú ostré, typický prejav je mierny predklon, čo vyplýva z toho, že ľudia sa stále museli zohýbať, keď chodili do okolitých kopcov. Potom sú tu aj párové, krútivé, ale i typické goralské kresané tance, zbojnícke tance či typický svadobný tanec a všetky sa zachovali dodnes," dodal Michalák.
Ždiar v minulosti objavili mnohí bádatelia a jednými z nich boli aj anglickí manželia Stokesovci. Vďaka nim sa zachoval opis tanca z roku 1908, ktorý sa nazýva kotka, v preklade mačka.
"Ide o tzv. chorovodný tanec, to znamená, že sa tancuje v radoch alebo v kolese. Je to taká tanečná hra, pri ktorej chlapec znázorňuje mačku, dievča znázorňuje myš, najprv sa naháňajú pomedzi dva tanečné rady, keď ju chytí, tak si spolu zatancujú v polkovom rytme, začlenia sa do radu a začína ďalší pár. Práve opis tohto tanca sa dopodrobna zachoval počas návštevy manželov Stokesovcov a tak aj dodnes tento tanec predvádzame a učíme ďalších," vysvetlil Michalák, ktorý vedie folklórny zbor Ždiaranček s približne 25 deťmi.
Okrem toho sú stále veľmi živé zbojnícke hry pastierskych chlapcov, pri ktorých miestni folkloristi prevádzajú niekedy až gymnastické prvky.
"Čo sa týka goralských piesní, tak mnohí by povedali, že nie sú veľmi rytmické, sú ťahavé, často aj clivé na prvé počutie, avšak je v nich obrovská múdrosť uložená do rýmov," zdôraznil Michalák.
Foto k článku: TASR/Oliver Ondráš
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
