Popradský tím, ktorému vyšla jesenná časť v III. lige skupiny Východ k dostatočnej spokojnosti, prešiel v tejto sezóne výraznou hráčskou obmenou.
POPRAD. Jednou z kľúčových opôr mužstva sa stal po príchode z B-tímu aj 28-ročný Ladislav Bolcár. Po prebojovaní sa do základnej zostavy boli jeho začiatky v defenzívnej činnosti, no po zranení ofenzívneho piliera Michlíka sa presunul na hrot útoku, kde si v pomerne krátkej dobe zvykol a pre mužstvo bol veľkým prínosom. V nasledujúcom rozhovore sme sa tohto ťahúňa popradského A-tímu opýtali nielen na jeho terajšie účinkovanie, ale aj ďalšie očakávania do jeho nastávajúcej futbalovej kariéry.
V popradskom mužstve ste počas jesennej časti patrili v prevažnej miere medzi jedného z hlavných hráčov základného kádra. Nakoľko ste túto skutočnosť v prvej polovici sezóny podľa vás zvládli?
„Moje začiatky neboli určite ľahké, pretože po odchode niekoľkých skúsených hráčov počas letnej prestávky sa tvrdo bojovalo o post v základnej zostave. Odchody opôr navyše mužstvo na určitý čas herne poznačili a aj ja som súťažný ročník začal v B-tíme. V priebehu jesene som po dobehnutí kondičných restov napokon dostal príležitosť zasiahnuť do bojov, ale prvoradou úlohou bolo udržať sa v hlavnej 11-ke čo najdlhšie. Nakoľko stretnutia v defenzívnej činnosti neboli z mojej strany veľmi vydarené, po vzájomnej diskusii s trénerom Lajčákom sme sa dohodli na pôsobení na hrote útoku. Po nečakanom zranení ofenzívneho piliera Michlíka sa moje stabilné účinkovanie na posledných 6 zápasov jesene ešte viac potvrdilo a postupom času sa ukázalo, že v ofenzívnej činnosti sa mi osobne hráva oveľa lepšie, než v zadných radoch tímu.“
Naznačili ste, že po odchode hráčskej kvality v letnom období prechádzalo mužstvo v novej sezóne obnovou. Ako ste sa s touto obmenou osobne vyrovnávali?
„Po spomínanom odchode ťahúňov mužstva dostali možnosť zasiahnuť do bojov iní hráči, či už z B-tímu, alebo dorastu. Ponúknutej príležitosti sme sa podľa mňa všetci pevne uchopili a nakoniec z toho vznikol veľmi dobrý kolektív. Mužstvo, ktoré sa neustále herne zlepšovalo, navyše nadobudlo skvelého tímového ducha, ktorý nám od zápasu na zápas nesmierne pomohol k čoraz lepším výsledkom. Napriek nepriaznivým podmienkam sme sa dokázali zomknúť a neustále sme ťahali spoločne za jeden koniec povrazu. Pozitívom bolo, že s náročnosťou meraní síl sa skvelo vyrovnali aj ďalší mladí hráči, ktorí výborne zapadli do nového kolektívu. Mrzieť nás môže azda len čiastočná kríza, kedy nám hra v priebehu štyroch zápasov s výkonnostne ťažšími súpermi nešla. V závere jesene sa však už situácia a herná pohoda v mužstve vrátila do normálu a súboje boli v našich rukách. Prvá polovica sezóny nás všetkých presvedčila o tom, že sme boli akoby hodení priamo do rieky, ale ako sa ukázalo, i keď ešte nemáme dostatok skúseností, potvrdili sme svoje hráčske kvality a tímové futbalové srdce i chcenie k dosiahnutiu čoraz lepších výsledkov.“
Popradské mužstvo bolo u viacerých súperov veľmi známe nielen svojou nevyspytateľnosťou na ich ihriskách, ale i štedrosťou na domácej pôde. Z čoho podľa vás tento neobvyklý paradox vyplýval?
„Jesenná časť nás presvedčila o tom, že po niekoľkých výborných výsledkoch sme sa stali predovšetkým katom východoslovenských mužstiev. Dosiahnutie viacerých trojbodových ziskov najmä na východnom Slovensku je pre mňa do týchto chvíľ ťažko posúdiť a neviem, či to vyplývalo z ich mentality, alebo spôsobu hry. Keďže na ihriskách súperov sme vedení skôr na pozornú hru v defenzívnej činnosti s rýchlymi protiútokmi, myslím si, že nám to vyhovovalo oveľa viac, než na domácej pôde. V Spišskej Belej sme navyše boli nútení vytvárať nátlakovú ofenzívnu hru, ktorá nám akosi nevyhovovala. V zápasoch sme pritom boli príliš kŕčovití a kombinácia nám viazla, čo bolo práve vodou na mlyn pre našich súperov. Navyše neraz sme doplatili na individuálne chyby, slabšiu formu, alebo jej doladenie pred zápasmi. Treba však poznamenať, že v domácich dueloch sme hrávali prevažne s top kvalitou zo špice tabuľky, ktorá k nám prišla hrať jednoducho otvorený futbal. Pevne verím, že v jarnej odvete sa zo vzniknutých chýb dokáže každý z nás poučiť a nadviažeme na dobré domáce výsledky z minulej sezóny, aby sa nám pred zrakmi vlastných divákov herne a výkonnostne darilo.“
„Kožená“ v Poprade prechádza v súčasnosti až príliš badateľnou všeobecnou krízou, ktorú zvykne nezaslúžene pociťovať aj odhodlaný kolektív v tých najnepríjemnejších chvíľach. Čo si o tom osobne myslíte?
„Musím potvrdiť, že futbal v Poprade v súčasnosti prechádza až veľmi veľkou krízou. Hráči podľa mňa tento nepríjemný vývoj pociťujú možno najviac a sú ňou ovplyvnení nielen na ihrisku, ale i mimo neho. V takýchto nelichotivých podmienkach sa samozrejme nieže nedá hrať, ale ani úspešne fungovať. Pevne však všetci veríme, že už v najbližšom období sa ľady konečne pohnú a celková situácia v klube sa obráti k lepšiemu. Som presvedčený, že počas doterajšej sezóny sme urobili už dostatok pozitívnych krokov a takúto odmenu, aká nám je do týchto chvíľ zo strany nášho klubu udeľovaná, si určite nezaslúžime. Treba si uvedomiť, že vo futbale vždy vyhráva správna partia a v jesennej časti sme sa práve týmto gestom usilovali presvedčiť nielen realizačný tím, ale i mesto a sponzorov, od ktorých očakávame vždy väčšiu podporu.“
Váš futbalový vek mnohým prezrádza, že v súčasnosti máte za sebou už bohatú futbalovú kariéru. Ako by ste zhodnotili svoje doterajšie účinkovanie v tejto najpopulárnejšej kolektívnej hre?
„S futbalom som začínal s mojím prvým neoficiálnym trénerom a tým bol môj starší brat. Práve ten ma priviedol k tomuto obľúbenému športu a žiacku kariéru som absolvoval v rodnej Spišskej Starej Vsi. Neskôr som počas štúdia na športovom gymnáziu v Košiciach pokračoval za 1. FC Košice. Po prechode na vysokú školu do Bratislavy som študoval telovýchovu a hrával IV. ligu za tamojší mestský klub FC Ružinov. Po absolvovaní VŠ som sa vrátil späť na východ Slovenska a keďže v Poprade pracujem ako učiteľ, naskytla sa mi príležitosť pôsobiť v FK Poprad. Musím zdôrazniť, že zatiaľ je to, čo sa týka partie, pre mňa najlepšie pôsobisko, lebo počas mojej doterajšej kariéry som sa s podobným tímom ešte nestretol.“
Futbal zvykne každému hráčovi pri jeho vlastnom napredovaní prinášať mnohé prekážky a úskalia. Čo je podľa vás hlavným receptom na ich dokonalé riešenie?
„Prekážky sú v prvom rade podľa mňa na to, aby sa prekonávali a nepoložili nás do neriešiteľných situácií. I keď niektoré z nich sú veľmi veľké a náročné, vždy je dôležité nájsť čo najúčinnejšie riešenie ako ich zdolať. Z futbalu poznám už mnoho prípadov, kedy hráči z najnižších regionálnych súťaží urobili v priebehu krátkeho obdobia pomerne rýchly skok až na vrchol. V mojom prípade som zažil niečo podobné, keď v Spišskej Starej Vsi som ako dorastenec začínal len v okresnej I. triede a naraz som po prechode k seniorom pôsobil v IV. lige. V súčasnosti dokonca hrávam už III. ligu, čo považujem za vynikajúce.“
Považujete terajšie pôsobenie v popradskom kolektíve za jeden z vašich vrcholov, alebo ešte len ďalším odrazovým mostíkom do nastávajúcej kariéry?
„Čo sa týka môjho účinkovania v seniorských súťažiach, pôsobenie v Poprade sa mi páči a považujem ho doposiaľ za najvyššie. Nachádza sa tu navyše výborná partia hráčov a keďže v tomto meste mám momentálne aj prácu, naďalej tu plánujem pôsobiť. Stále však očakávam zlepšenie futbalového zázemia, aby sme mohli všetci spoločne v pokoji fungovať a prežívať futbal v radosti. Každý z hráčov by mal totiž pocítiť spokojnosť a odhodlanie nielen do tréningovej činnosti, ale i samotných stretnutí. Futbalovo by som však chcel aj naďalej rásť, čo sa týka hlavne futbalových schopností. Nakoľko som vyštudoval telesnú výchovu, dokážem po odbornej stránke porovnať, čo by mal taký tréning obsahovať a ako by mal vyzerať. Momentálne popri hráčskej činnosti sa venujem aj trénovaniu malých talentov, ktorému by som sa chcel venovať možno aj v budúcnosti.“
Čo by ste si do nadchádzajúceho futbalového obdobia ako dostatočne skúsený a vyspelý hráč osobne najviac priali?
„Pre moju nadchádzajúcu činnosť si, samozrejme, najviac želám čo najpevnejšie zdravie, ktoré je nesmierne potrebné pre každého športovca. Ďalej verím, že ma budú obchádzať akékoľvek zranenia, naplno dokážem trénovať a pripravovať sa na každé stretnutie. K tomu je ale nevyhnutné mať čo najkvalitnejšie materiálno-technické zabezpečenie a dostatočné množstvo financií, bez ktorých tento najpopulárnejší kolektívny šport nemôže fungovať. Keď sa aj v tomto klube dokáže dostať situácia do správnych koľají, dúfam, že i klíma v mužstve sa ustáli a hráči nadobudnú väčšiu istotu. Treba si uvedomiť, že momentálne plávame v nejakých kontúrach a jednoducho ešte sami nevieme, ako to bude v tomto klube s našou budúcnosťou. Čo sa týka mojej futbalovej kariéry, som presvedčený, že ešte aspoň štyri roky budem aktívne hrávať a dokážem pre mladších rovesníkov v mužstve odovzdávať čo najväčšie množstvo svojich nadobudnutých skúseností.“⋌MARIÁN DIC
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
