Vláda schválila novelu zákona o ochrane pamiatkového fondu. Zároveň zhodne tvrdia, že sú aj podstatnejšie veci, ktoré je potrebné riešiť.
STARÁ ĽUBOVŇA/KEŽMAROK. Kultúrne pamiatky by mali byť od júla tohto roka chránené dôslednejšie vďaka novele zákona o ochrane pamiatkového fondu.
Novela prinesie Pamiatkovému úradu SR nové kompetencie. Výška pokút za porušenie zákona sa nemení.
Cintuľová: Len zákon nestačí
Novela všetkých, pre ktorých kultúrne pamiatky niečo znamenajú, potešila. „My, ktorí pracujeme s kultúrnymi pamiatkami, môžeme len uvítať novelu tohoto zákona,“ povedala Erika Cintuľová, riaditeľka Múzea v Kežmarku.
„Čo sa týka ochrany pamiatok na Slovensku, je každá zmena vítaná,“ súhlasil Dalibor Mikulík, riaditeľ múzea v Starej Ľubovni.
Podľa Mikulíka je ochrana pamiatok už teraz dostatočná, problém vidí niečom inom. „Nie je však dostatočný spôsob jej udržiavania,“ uviedol.
Aj Cintuľová tvrdí, že nie všade chápadlá zákona dosiahnu.
„Pamiatky boli, sú, a aj budú patriť medzi najviac ohrozené objekty, či už hovoríme o hnuteľnom alebo nehnuteľnom majetku. Vojny, nepokoje, prevraty. To všetko predstavuje obrovské riziká pri ochrane pamiatkového fondu. Zákon v týchto prípadoch je však bezmocný a vtedy vystupuje do popredia samotný človek a jeho vnímanie kultúrnej pamiatky. Tragédiou súčasnej doby je ten fakt, že medzi základné vedomosti a poznatky človeka nepatria kultúrne hodnoty vo všetkých jeho podobách a formách, ale materiálne statky.
Vytrácajú sa morálne a etické hodnoty, a to má vplyv aj na kultúru ako takú,“ povedala Cintuľová.
Okolie hradov bez stavebného ruchu
Legislatívne zmeny majú vplyv aj na hrad v Starej Ľubovni a Kežmarku. „Novela môže hrad a aj ďalšie objekty, ktoré múzeum spravuje, ovplyvniť takmer vo všetkých bodoch,“ poznamenala Cintuľová.
Šéf ľubovnianského hradu bol konkrétnejší: „Novela zákona nás priamo ovplyvní v oblasti ochrany a nepriamo v oblasti akvizície zbierkových predmetov. V našom okolí sa momentálne nechystá rušný stavebný ruch, ale novela zabezpečí, aby sa tak ani v budúcnosti nestalo.“
Pripomenul, že múzeum pozitívne veľmi ovplyvní zjednodušenie pri vydávaní povolení pre putovné výstavy.
„V súčasnosti je táto administratíva veľmi rozsiahla, i keď my sme ochotní ju absolvovať, pretože chceme naše zbierky prezentovať navonok, uľahčenie tejto cesty zlepší prezentačné schopnosti a chuť vytvárať putovné výstavy,“ uviedol.
Otázne sú sankcie
V Starej Ľubovni pokladajú za problematickú aj sankciu za neodovzdanie archeologických nálezov.
„Ľudia z obavy pred sankciou často zamlčia a neodovzdajú predmety, ktoré nájdu,“ dodal riaditeľ.
Mikulík v novele našiel aj pár vecí, ktorých fungovanie v praxi si nevie vybaviť. „Zavedenie pojmu bezprostredné okolie je v našom prípade potešujúce, ale neviem si túto skutočnosť predstaviť v priestore historických miest a podobne, i keď to môže zabezpečiť uchovanie historických prvkov. Okrem toho aj u nás na hradnom kopci vidím trošku problém so zástavbou podhradia.“
Riaditeľka v Kežmarku by uvítala vyššie sankcie. „Je chvályhodné, že zákon o ochrane pamiatkového fondu bol novelizovaný. Zmeny, ktoré prináša, vychádzajú z potrieb, ktoré tu boli niekoľko rokov nutné: aj nové kompetencie Pamiatkového úradu, aj vývoz kultúrnej pamiatky do zahraničia. Viac by však mali byť sankcionované právne delikty, súvisiace s poškodzovaním, respektíve s odcudzením pamiatkového fondu. Ide o nenahraditeľné a nevyčísliteľné straty – ako prípad Krásnej Hôrky,“ zareagovala Cintuľová.
Riaditelia sa zhodli aj na tom, že problémy spojené s kultúrnymi pamiatkami sú priamo závislé od peňazí.
„V rámci kultúrnych pamiatok sú samozrejme dôležitejšie veci, ktoré je potrebné riešiť, ale bez správne nastavenej legislatívy nie je možné následné problémy riešiť. Všetci vieme, že v rebríčku riešenia potrieb tejto spoločnosti je kultúra stále na chvoste. Nedostatok finančných prostriedkov na odstraňovanie havarijného stavu kultúrnych pamiatok, ich oprava, rekonštrukcie sú dlhodobým a náročným procesom, kedy vlastník pamiatky musí neustále hľadať zdroje na riešenie týchto problémov,“ povedala riaditeľka z Kežmarku.
Množstvo vlastníkov na hradnom kopci
Ďalšie problémy načrtáva riaditeľ múzea v Starej Ľubovni.
„Určite by sa mala riešiť digitalizácia. Taktiež postavenie múzeí ako inštitúcií uchovávajúcich kultúrne a historické dedičstvo krajiny. Ich status je vo vyspelých krajinách vysoký a podpora týchto inštitúcií sa považuje za morálnu službu spoločnosti a úctu k svojim predkom. Na druhej strane si osobne myslím, že historické povedomie Slovenska sa výrazne zlepšilo za posledné roky, aj keď v tejto oblasti je ešte veľa práce. Mnohé záležitosti, ktoré by sa mali v oblasti pamiatkovej ochrany riešiť, sú veľmi závislé od financií,“ uviedol Mikulík.
Do pozornosti dal aj stav drevín okolia hradu Ľubovňa a jeho rozsiahleho podhradia.
„Dôvodom stavu je množstvo vlastníkov na hradnom kopci, ktorí pri svojich cieľoch a aktivitách nie sú jednotní. Plochy, ktoré spravuje Ľubovnianske múzeum - hrad sú niekoľkokrát ročne ošetrované a pravidelne udržiavané. Smutné ale je, že turista nerozlišuje vlastníkov. Už som rozmýšľal aj nad označením každej parcely, stavby, reštaurácie formou tabuľky a kontaktu na majiteľa. Aspoň tak by sa zistilo, kto sa ako stará o zverený majetok,“ dodal na záver Mikulík.
Fakty
Čo prináša novela zákona
Namiesto krajských pamiatkových úradov bude poskytovať údaje z Ústredného zoznamu pamiatkového fondu. Rovnako bude vydávať pre potreby orgánov verejnej správy, orgánov činných v trestnom konaní a súdov odborné posudky a stanoviská vo veci ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk.
Podrobnejšie sa upraví aj dočasný vývoz kultúrnej pamiatky do zahraničia. Zjednoduší sa administratívna náročnosť vydávania povolení pre putovné výstavy.
Zmenia sa tiež skutkové podstaty priestupkov a iných právnych deliktov. Týmto spôsobom sa získajú nové nástroje na sankcionovanie nezákonného konania, ktoré má negatívny vplyv na pamiatkový fond, archeologické nálezy a náleziská.
Výška pokút sa v porovnaní so súčasnosťou nezmení. Doteraz ich bolo možné udeliť do roka odo dňa, ako sa o protiprávnom konaní dozvedel krajský pamiatkový úrad, od júla ich bude možné udeliť do troch rokov.
Vo väzbe na nehnuteľnú kultúrnu pamiatku novela zavedie nový pojem - bezprostredné okolie. Je to priestor v okruhu 10 metrov kultúrnej pamiatky. Počítať by sa malo od obvodového plášťa stavby alebo od hranice pozemku. V praxi pojem bezprostredné okolie znamená, že v tomto okruhu sa nebude môcť vykonávať stavebná či iná činnosť, ktorá by pamiatku mohla ohroziť. Ministerstvo kultúry (MK) SR vychádza z Benátskej charty, v ktorej sa uvádza, že ochrana kultúrnej pamiatky zahŕňa aj jej blízke okolie.
jp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš