Okresná futsalová liga sa niesla v dominancii tímu TSS Grade, ktorý kraľoval nielen väčšine individuálnych štatistík, ale ovládol aj celkové poradie tímov a stal sa zaslúženým víťazom nedávno skončenej súťaže. Pohľad na súpisku tohto tímu ho staval do roly hlavného favorita už pred samotným začiatkom ligy.
STARÁ ĽUBOVŇA. Káder, tvorený mnohými aktívnymi futbalistami nášho regiónu, vystužili na pomery tejto ligy také esá ako Tomáš Drahovský (futsalový reprezentant Slovenska a hráč Slov-maticu FOFO Bratislava) či ligisti Kamil Karaš, Patrik Čarnota a Lukáš Janič. Práve s posledne menovaným šikovným záložníkom, bývalým mládežníckym reprezentantom, ktorý už počas svojej kariéry stihol okúsiť slovenskú, poľskú aj českú najvyššiu súťaž a momentálne pôsobí v druholigových Michalovciach, sme sa zhovárali v priebehu uplynulého týždňa. Náš rozhovor sa, prirodzene, točil okolo spomínanej futsalovej ligy, ale neobišli sme ani tému jeho živobytia, teda „veľkého“ futbalu.
Lukáš, táto sezóna NetBuilding futsalovej ligy nebola vašou prvou, môžete preto porovnávať. Ako hodnotíte jej súčasnú úroveň?
„Celková úroveň zostala zachovaná, ale mám pocit, že v predošlých rokoch boli jednotlivé zápasy o niečo vyrovnanejšie a vďaka tomu aj napínavejšie. Na druhej strane, pre mnohých mladých chlapcov je to veľká škola a ak postupom času zúročia získané skúsenosti, malo by to lige len a len prospieť a mohla by tak ďalej napredovať.“
Čo vás presvedčilo a motivovalo, aby ste boli tento rok opäť súčasťou tohto tímu?
„Jednoznačne kolektív. Aj keď názov tímu sa v priebehu rokov menil, stále ide o tú istú partiu, s ktorou sa rád rok čo rok v tomto období, keď futbalové súťaže pauzujú, stretávam. Ide o hráčov, ktorí už vo futbale majú čo-to za sebou, resp. stále poctivo pracujú na tom, aby niečo dosiahli. Sme naozaj výborná partia, máme si čo povedať aj mimo ihriska, debatujeme spolu aj o mimofutbalových veciach.“
Takže je to pre vás zrejme príjemné spestrenie obdobia na prelome rokov a začiatku zimnej prípravy.
„Určite áno. Opäť zdôrazňujem, že základom všetkého je partia, ktorá spolu funguje už niekoľko rokov a práve ona je základom všetkého.“
Ak by ste mali z tej plejády zvučných mien vybrať jedno, s kým si rozumiete najlepšie, kto by to bol?
„Najlepšie sa mi hráva asi s Kamilom Karašom. Najmä preto, že sme si typologicky veľmi podobní a ak sme spolu na ihrisku, tak je to aj vidieť, pretože máme z hry radosť a snažíme sa si to čo najviac užiť. Výborne sa mi hrá aj s bratom, za tie roky sme si na seba už zvykli a miestami hráme pomaly naslepo.“
Aj keď profesionálne povinnosti vám nedovolili zúčastniť sa všetkých zápasov, o kádroch jednotlivých tímov máte dostatočný prehľad. Koho vy považujete za najlepšieho hráča sezóny 2013/14?
„Z môjho pohľadu je cena pre najlepšieho hráča v rukách Jána Fröhlicha absolútne oprávnene. Je priam obdivuhodné, koľko rokov si dokáže udržiavať stabilnú formu a ako aj v terajšom veku dokáže bez problémov držať krok s výrazne mladšími hráčmi.“
Jednou z osobností ligy ste aj vy, keďže hrávate futbal na profesionálnej úrovni. Ako ste spokojný v svojom súčasnom pôsobisku v druholigových Michalovciach?
„Do Michaloviec som šiel s jasným zámerom, pomôcť tímu k postupu. Žiaľ, manko, ktoré máme po jeseni, je dosť vysoké. Vinou zranení a iných vecí nebol prvý polrok pre mňa ideálny. Teraz to ale vyzerá, že sa karta obrátila k lepšiemu. Futbal ma teší, mám tam ešte platnú zmluvu a rád by som svojím dielom prispel k úspešnému jarnému ťaženiu družstva. Súčasný michalovský tím je totižto taktiež jedna z najlepších partií, akú som doteraz zažil.“
Po jeseni došlo k zmene na poste trénera. Aká je príprava pod novým kormidelníkom Dudom?
„V prvom rade je diametrálne odlišná. Tá súčasná obsahuje rôzne moderné prvky, ktoré kombinačnejším a konštruktívnejším typom futbalistov, ku ktorým sa radím aj ja, vyhovuje viac. Nechcem však, aby to vyznelo ako kritika predchádzajúceho trénera, keďže aj jeho metódy prinášali ovocie.“
Po jeseni zimujete na treťom mieste II. ligy. Na lídra z Podbrezovej a súčasne jediné postupové miesto strácate sedem bodov, čo pri trojbodovom systéme nemusí byť nedostihnuteľná strata. Chystáte sa ešte ponaháňať súperov pred vami?
„Poviem to tak. Na jeseň bola okolo michalovského futbalu miestami až priveľká mediálna bublina. Tá teraz, zdá sa, spľasla. Nazdávam sa, že by nám to mohlo pomôcť k tomu, aby sme potichučky kráčali od zápasu k zápasu a stali sa možno aj čiernym koňom súťaže. Horšie ako v niektorých jesenných zápasoch vonku sa už asi ani hrať nedá. Zatiaľ to nevzdávame, súperov chceme ešte ponaháňať.“
Pôsobili ste už v rôznych tímoch najvyššej ligovej súťaže viacerých krajín. Neláka vás opätovné vyskúšanie si takéhoto pôsobiska?
„Samozrejme, že áno. Niečo sme už s agentom riešili, nejaké pošuškávania už boli. Pre mňa je teraz prvoradé, aby som bol zdravý, odohral na jar dobré zápasy a v lete budeme múdrejší. Mám 27 rokov, čo je vek, v ktorom si na ligu ešte rozhodne trúfam a verím, že ju ešte oprášim. Minimálne slovenskú najvyššiu súťaž.“
V tejto chvíli je teda ešte asi predčasné konkretizovať, kam by mali smerovať vaše ďalšie kroky...
„Presne tak. Momentálne som v Michalovciach a som tam spokojný. Kto vie, možno sa od leta bude hrávať liga aj v Zemplíne a nebude dôvod niekam odchádzať. Aj to je jedna z ciest, ktoré prichádzajú do úvahy.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
