SP. NOVÁ VES. Medzi takých mladých basketbalistov, ktorí prežili výchovný postup patrí už kadet Daniel Bigoš, ktorý sa narodil v roku 1997 v Spišskej Novej Vsi.
Je to veľmi skromný mladík, pritom veľmi cieľavedomý a poctivý v plnení úloh nielen na tréningoch, ale aj v škole.
Jeho rodičia Marta a Marián veľmi podporujú svojho syna najmä v športových aktivitách a do týchto aktivít patrí najmä basketbal. Jeho otec bol aktívny futbalista, teraz sa venuje behaniu.
Kadet - bojovník
Daniel hrá basketbal v kolektíve kadetov, ktorý sa v tejto sezóne prebojoval do osmičky, ktorá bojuje o majstrovský titul na Slovensku.
Veľa hráčov je v tomto kolektíve zranených, on na seba zobral zodpovednosť lídra a to je na jeho činnosti v kolektíve vidieť.
Je vzorom bojovnosti a nasadenia, má horúce srdce pre víťazstvo svojho kolektívu. Je to pravý bojovník.
„Navštevoval som Základnú školu v Spišskej Novej Vsi, Kožuchova ulica a v tomto školskom roku som v prvom ročníku Gymnázia Spišská Nová Ves, Školská ulica. Na základnej škole som skončil deviaty ročník s vyznamenaním. Podobný prospech sa snažím dosiahnuť aj na gymnáziu. K basketbalu som sa dostal už v materskej škole. Moji rodičia ma prihlásili na basketbal k trénerovi Marekovi Dovčíkovi, ktorý ma trénoval od prípravky až po kadetskú ligu. Tréner Dovčík mne a celému kolektívu odovzdal výborné basketbalové základy a jeho pričinením sme sa s kolektívom dostali veľmi vysoko. Jeho zásluhou sme sa stali štyrikrát po sebe majstrami Slovenskej republiky. Už od materskej školy sa mi basketbal zapáčil a som tomuto športu verný doposiaľ. Aj v budúcnosti sa chcem venovať športu, ale konkrétne ciele ešte nemám,“ uviedol mladý talentovaný basketbalista.
Na otázku, či tento šport mu neuberal čas v príprave na vyučovanie v základnej škole, odpovedal:
„Všetko sa dá stihnúť, len to žiak alebo študent musí chcieť. Ja mám možno prísnejších rodičov ako iní športovci, ale rešpektujem ich a to mi pomáha nielen v škole, ale i v športe. Všetko sa dá, len športovec musí chcieť, pretože vedomosti, ktoré získam štúdiom mi nikto nezoberie a na tom zakladám aj môj budúci život. Veľa vďačím za výsledky v základnej škole mojej bývalej triednej učiteľke, medzi moje obľúbené predmety v základnej škole patrila pravdaže telesná výchova, potom ruský jazyk a geografia.“
Kolektív, ktorý dosiahol pod taktovkou trénera Dovčíka veľké úspechy nehrá tak, ako za jeho účinkovania.
Prečo?
„Je to pravda. V našom kolektíve trénujeme podobne, ako za trénovania Dovčíka, ale kadetská súťaž je ťažšia, prišli dlhodobé zranenia niektorých ťažiskových hráčov, niektorí talentovaní mladší hráči sa nevenujú tréningu tak, ako by sa mali, čo spôsobuje problémy a v tomto vidím aj naše zaváhania v niektorých majstrovských zápasoch.“
V posledných majstrovských zápasoch diváci vysoko oceňujú bojovnosť, nasadenie a ukážkovú ctižiadosť bojovníka s číslom 18.
„Veľmi ma to teší a motivuje. Nerád prehrávam a toto ma ženie dopredu. Pri mojej prenikavej individuálnej hre dosť faulujem a to ma trápi. Som rád, ak moja hra nabudí kolektív k podobnej hre, ako je moja, potom sa dopracujeme k dobrému výsledku. Nie som individualista, vychádzam so všetkými spoluhráčmi dobre, je to veľmi dôležité, lebo basketbal je kolektívna hra. Ja pevne verím, že sa naše výkony budú postupne zlepšovať a toto si zo srdca prajem najviac.“
Má poctivý športovec voľný čas?
„Má, ale veľmi málo. Vo voľnom čase si rad zašportujem iné športy, ako napríklad lyžovanie, futbal či beh spolu s otcom. Venujem sa naplno basketbalu a škole.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
