Pri priemyselnom meste Svit sa objavila stará skládka celofánu, pochádzajúca pravdepodobne zo 70-tych rokov minulého storočia. Rozhrabali ju tam zberači kovového odpadu.
SVIT. Smetisko sa nachádza na druhej strane rieky Poprad oproti cyklochodníku, spájajúcom Svit s Popradom. V blízkosti objavenej skládky sa nachádzajú sídlisko, garáže a záhradky.
Geodet má určiť, v katastri ktorej obce sa skládka nachádza. Na jej ramenách totiž zrejme ostane likvidácia tohto odpadu.
Miesto, kde sa celofánový odpad objavil, leží podľa katastrálnej mapy na rozhraní Svitu, Popradu a Spišskej Teplice.
Nebezpečenstvo nehrozí
Podľa Milady Syčovej z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Poprade obyvateľom od tejto skládky nebezpečenstvo nehrozí.
„Celofán je biologicky rozložiteľný. Rýchlosť biodegradácie závisí od podmienok uskladnenia. Pri uložení celofánu na skládkach nemôže nastať ohrozenie zdravia ľudí,“ uviedla Syčová.
Výroba celofánu pre potravinárske účely podlieha prísnej legislatívnej úprave. „Finálny výrobok je zdravotne bezpečný. Nedostávajú sa z neho do potravín látky, ktoré by mohli ohroziť zdravie ľudí,“ dodala.
Celofán sa bežne používa na balenie potravín, tabakových i kozmetických výrobkov. Podľa druhu rozkladu sa z celofánu pri jeho postupnej likvidácii vylučujú oxid uhličitý, voda a biomasa alebo sa z neho uvoľňuje bioplyn.
Pado: Staré skládky sú všade
Predseda Občianskeho združenia (OZ) Tatry Rudolf Pado zastáva názor, podľa ktorého stále u ľudí pretrváva zvyk z minulosti sypať rôzny odpad na okraj dediny a neskôr ho zakryť vrstvou zeminy.
„Takmer všade sa nájde nejaká škarpa, údolie či starý kameňolom, kam sa navezú smeti. Vznikajú aj takzvané sendviče, kde sa navezený odpad zakryje zemou, na ňu sa vyhodia ďalšie smeti a ide to stále dookola,“ ozrejmil jeden z častých spôsobov vytvárania čiernych skládok.
Podľa Pada máme na Slovensku síce dobrý zákon o odpadoch, ale jeho uplatňovanie v praxi pokrivkáva.
Zlyhávať má najmä jeho kontrola zo strany štátnej správy.
Časované bomby v podobe skrytých skládok podobných tej vo Svite sa podľa predsedu združenia majú nachádzať po celom Slovensku. Chýba však ich evidencia najmä z minulosti. Práve tak sa môže stať, že sa v podobe nemilého prekvapenia objavia iba náhodou.
„Za 30 či 40 rokov už nikto nemá vedomosti, kde sa takéto skládky nachádzali. Potom si napríklad nový majiteľ pozemku bude chcieť niečo postaviť a pri kopaní zistí, že má na svojom majetku smetisko,“ dodal Pado.
Ako doplnil, v najbližších desaťročiach sa na Slovensku zo štátneho rozpočtu vynaložia miliardy eur iba na likvidáciu známych enviromentálnych záťaží z minulosti.
Zistili sme
História výroby celofánu vo Svite
Ako sa množstvo celofánu dostalo na skládku, nie je dnes jasné. Pravdepodobne ide o celofán z tunajšieho Chemosvitu.
Celofán je priehľadná fólia z drevnej celulózy. Vo Svite sa začala vyrábať v roku 1936 a patrila medzi najobľúbenejšie potravinárske obaly. Široké uplatnenie mal tento materiál napríklad pri balení cukríkov.
Jeho denná produkcia predstavovala spočiatku 300 kilogramov. V roku 1968, keď výroba celofánu vrcholila, Chemosvit vyprodukoval až 9 800 ton lakovaného, potlačeného, ale aj kombinovaného celofánu ročne.
Definitívnu bodku za výrobou celofánu, najstaršou a zároveň i poslednou chemickou výrobou obalových fólií pod Tatrami, dali v spoločnosti Chemosvit koncom roka 1997.
Odstavenie výroby celofánu vtedy znamenalo zníženie množstva odpadových vôd približne o milión kubických metrov ročne.
mn
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
