Charizmatický chatár z Rainerovej chaty PETER PETRAS je maskotom Vysokých Tatier. Mnohí návštevníci neodídu bez fotografie s ním a najnovšie ani bez podpisu na petícii za zachovania chaty v jeho prenájme, na ktorý mu tento rok končí zmluva.
Koľko návštevníkov máte ročne na Rainerke?
Návštevníkov je veľa, ale nie všetci sú aj zákazníkmi. Mnohí sem prídu, ale rozbalia si len svoje jedlo. Vôbec im to však nezazlievam. Keď som ja chodil do Tatier v 50. rokoch, nemohol som si dovoliť ani len rožok, ale minulé leto bolo dobré, turistov je celkovo viac, sú vychovanejší, čistotnejší, ale bolo by treba čosi pre turistický ruch urobiť zo strany štátu. Prijať rozvojové, nie deštruktívne zákony.
Rainerova chata je najstaršia a najmenšia zachovaná chata vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa neďaleko Hrebienka, v blízkosti vodopádov Studeného. Postavil ju v roku 1863 Ján Juraj Rainer, podnikateľ a mecenáš, ktorý sa veľkou mierou podieľal na formovaní cestovného ruchu v Tatrách.
Foto: TASR
Spoločnosť Tatry Mountain Resorts, za ktorou stojí finančná skupina J&T, plánuje prepojiť Starý Smokovec s Tatranskou Lomnicou novou lanovkou, čo si o týchto plánoch myslíte?
Je to katastrofálna myšlienka, také niečo by sa mi nesnívalo ani v najhoršom sne. Cez tú najkrajšiu panorámu chcú postaviť lanovku? Zdôvodňujú to tým, že by chceli pomôcť Smokovcu, ale predsa Starý Smokovec bol živý, kým na Hrebienku fungovali zjazdovky a hotel.
Neprišli za vami ľudia z J&T? Nepozvali vás na čaj do niektorého zo svojich hotelov?
Nie, ale veľmi rád by som sa s nimi porozprával, pretože čosi v Tatrách urobili a pred tým naozaj klobúk dole. Veď nám ide o spoločnú vec, aby sa ľudia v Tatrách cítili dobre a aby sa do Tatier radi vracali.
Vďaka chatárovi Petrovi Petrasovi sa tu dnes nachádza miniexpozícia tatranských nosičov a historickej vysokohorskej výbavy: vyše storočné nórske lyže, staré snežnice či nosidlá, s ktorými išli naši horolezci prvýkrát do Himalájí. Je tu aj zbierka horolezeckého náradia vrátane prvých vibramiek, aké sa u nás vyrábali.
Foto: TASR
Do čoho by ste investovali v Tatrách vy?
Obnovil by som kúpeľnú liečbu, znova by som sprevádzkoval Hrebienok, dal do poriadku tatranské „vredy“ – Kúpeľný dom v Tatranskej Lomnici, hotel Lomnica, kúpele v Tatranskej Polianke či ozdravovňu Helios v Štrbskom Plese, ktorá je spolovice zbúraná. Hotelové školy pod Tatrami produkujú čašníkov i kuchárov, ktorých niet kam umiestniť. Stále sa hovorí o tom, ako by malo Slovensko staviť na turistický ruch, na ktorý má veľmi priaznivé podmienky, pritom štát nerobí pre jeho rozvoj takmer nič. Kam išli peniaze, ktoré sa získali za drevo vyťažené po kalamite? Koľko z týchto prostriedkov sa vrátilo naspäť do výstavby Tatier? Prečo by Tatry nemohli byť „priemyselným parkom“ turistického ruchu aj za podpory a investícií štátu? V podhorí Tatier sú termálne pramene, pri ktorých by sa dali vybudovať kúpele s celoročnou prevádzkou. Myslím si, že susedné Poľsko by ich využívalo celý rok.
Čo chýba Tatrám najviac?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
