VYSOKÉ TATRY. Veterná kalamita z 15. mája, ktorá zasiahla Tatranský národný park, spôsobila v lesoch menšie škody ako kalamita z roku 2004.
„Čo sa týka škôd na turistických chodníkoch a cestách, sú porovnateľné s rokom 2004,“ povedal počas návštevy Vysokých Tatier minister životného prostredia Peter Žiga.
„Vyzerá to tak, že epicentrum kalamity bolo vo Vyšných Hágoch, a to, čo ostalo z lesa po kalamite v roku 2004, bolo zničené a poškodené teraz,“ dodal.
Štvrtkový vietor vyvrátil približne 100-tisíc stromov, čo predstavuje asi 80-tisíc metrov kubických dreva.
Námestník riaditeľa Štátnych lesov Tatranského národného parku Marián Šturcel však zdôraznil, že ide len o prvý odhad spôsobených škôd v území, mimo bezzásahového územia národného parku.
Cesty sú stále neprejazdné
Keďže škody v tatranských lesoch boli spôsobené hlavne polomom, a nie vývratmi, sila a rýchlosť vetra bola podľa ministra porovnateľná s rokom 2004.
Prvý odhad rozsahu škôd je podľa ministra len predbežný, keďže doteraz sa lesníkom ani ochranárom nepodarilo dostať do všetkých postihnutých lokalít.
Prioritou je momentálne prerezanie a uvoľnenie neprejazdných ciest, hlavne medzi Vyšnými Hágami, Štrbským Plesom a Podbanským.
Cesta by mohla byť sprejazdnená pre verejnosť najneskôr v utorok ráno.
Minister Žiga zároveň vyzval verejnosť, aby rešpektovala pokyny pracovníkov spracujúcich kalamitu a zbytočne nechodili do lesa, pretože turistické chodníky sú neprístupné alebo poškodené.
O odstránení kalamity ešte nehovoria
Postup odstraňovania škôd a následkov vetrovej kalamity bude ministerstvo životného prostredia koordinovať s ministerstvom pôdohospodárstva.
„Kalamita sa netýka len Vysokých Tatier, ale aj iných oblastí Slovenska, určite budeme koordinovať vzdušný monitoring. Spoločne budeme musieť pripraviť aj správu pre vládu, aby sme vedeli koordinovať spoločné opatrenia, a aby vláda k nim vedela jednoznačne zaujať stanovisko,“ dodal Žiga.
Podľa ministra je ešte predčasné hovoriť o spôsobe spracovania kalamity.
„Keďže ide o mimoriadnu situáciu, som pripravený z environmentálneho fondu v rámci mimoriadnych situácií vyčleniť prostriedky, ktoré budú potrebné pri obnovovaní biotopov alebo pri obnove turistických chodníkov. Použijeme všetky dostupné prostriedky,“ povedal Žiga.
O konkrétnej sume sa podľa ministra ešte nedá hovoriť, keďže najskôr je potrebné vyčísliť škody.
Opatrenia v Kežmarku doteraz neurobili
Z Vysokých Tatier sa minister presunul do Starej Ľubovne, kde sa oboznámi s aktuálnou povodňovou situáciou.
„Stará Ľubovňa dostala v minulom roku peniaze a tie protipovodňové opatrenia zabrali. Žiaľ, peňazí je iba obmedzené množstvo a vieme ich použiť len v obmedzenom rozsahu, takže nemôže vyjsť na všetkých. Určite budeme v najbližšom období aj v rámci čerpania európskych fondov myslieť na Kežmarok,“ povedal Žiga.
Mesto Kežmarok po štyroch rokoch opäť zasiahli povodne z vyliateho Ľubického potoka.
Aj keď neboli také rozsiahle ako v roku 2010, zopakovali sa na rovnakých miestach.
Už po povodni z roku 2010 mesto Kežmarok požadovalo spraviť protipovodňové opatrenia na Ľubickom potoku, doteraz sa tak nestalo.
[content type="fb" stype="fanpage" url="https://www.facebook.com/pages/Vysok%C3%A9-Tatry-na-Facebooku/342066954819"][/content]
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
