V staroľubovnianskom seniorskom mužstve, terajšom účastníkovi V. ligy skupiny Sever, v súčasnom období pôsobí niekoľko dôležitých hráčskych opôr, ktoré nielen pre tento mančaft, ale aj klub majú dlhodobý a veľký význam.

ST. ĽUBOVŇA. Jedným z nich je aj gólman Peter Kontra, ktorý po odchode bývalej brankárskej jednotky Marek Bičuša za prácou do zahraničia prebral jeho hlavný post. V nasledujúcom rozhovore sme túto brankársku oporu mužstva oslovili, aby sme sa jej opýtali, ako hodnotí svoje doterajšie účinkovanie medzi troma žrďami v staroľubovnianskom klube a čo očakáva od jeho nastávajúceho pôsobenia na futbalovej scéne.

V staroľubovnianskom kolektíve v súčasnosti zastávate pozíciu brankárskej jednotky. Čo to pre vás ako pre gólmana osobne znamená?

„V prvom rade je to pre mňa zaväzujúce a v neposlednom rade aj veľká zodpovednosť. Teší ma aj neustála dôvera od trénera Petra Drobňáka, ktorú sa snažím v každom zápase napĺňať. Po odchode môjho brankárskeho kolegu Mareka Bičuša, ktorý dlhodobo zastával post jednotky, zastávam iba sám pozíciu brankára, pretože náhradníka momentálne nemáme. Chrbát mi mal pôvodne kryť brat Andrej, ale keďže je študijne odcestovaný v Košiciach, som tu len sám. Znamená to, že v nejednom prípade musím účelne zhodnotiť situáciu, či má význam vážnejšie zariskovať aj za cenu ŽK. Mužstvo by som kvôli trestu mohol tým pádom pokojne aj oslabiť, čo by zaiste nestálo zato. Podotýkam, že zastávať pozíciu brankára v tomto mužstve znamená pre mňa veľa a momentálne som za ňu veľmi vďačný. Mojou úlohou aj naďalej preto bude v každom jednom stretnutí urobiť pre mužstvo medzi troma tyčami maximum a splniť všetky požiadavky nášho trénera.“

Kvôli nepriaznivej situácii okolo koženej v Starej Ľubovni sa z roka na rok tento šport prepadával čoraz viac nadol. Ako ste pokles tunajšieho futbalu vnímali počas doterajšej kariéry a čo od nastávajúceho obdobia medzi troma žrďami v tomto klube očakávate?

„Z môjho pohľadu je celková situácia okolo futbalu v Starej Ľubovni dosť neistá a nejasná nielen po finančnej, ale i hráčskej stránke. Keďže hráčom nie sú vytvárané kvalitné podmienky, tí potom odchádzajú mimo za prácou. Budúcnosť okolo ľubovnianskeho futbalu preto svetlo nevidím a podľa mňa by sa mali už konečne kompetentní z mesta týmto nepríjemným problémom zaoberať. Osobne si myslím, že aj v Staroľubovnianskom okrese je dosť spoľahlivých firiem, ktoré by dokázali tunajšiemu futbalu pomôcť. Taktiež aj v mestskom zastupiteľstve alebo VÚC máme svojich zástancov z regiónu, ktorí by mohli pre tento šport niečo užitočné urobiť. Musím podotknúť, že tak ako iné športy, aj futbal je otázkou peňazí a chcenia. Pevne preto verím v akési oživenie tohto športu u nás, ale stále som realista.“

K tomu, aby ste v najbližšej dobe dokázali podávať čo najspoľahlivejšie výkony a posúvať sa na ešte vyššiu úroveň, musíte zaiste na zvýšení výkonnosti pracovať čoraz viac. Na ktoré základné činitele kladiete počas vášho pobytu v bráne najhlavnejší dôraz a pozornosť?

„Počas tréningovej prípravy podobne ako iní brankári venujem pozornosť kondícii a fyzickej časti. V tvrdej príprave kladiem prvoradý dôraz na reflex, výbušnosť a dynamiku, čo sú parametre kvalitného brankára a dokážu vlastne zdobiť jeho nohy a ruky. Podľa mňa brankár musí byť navyše v strehu oveľa viac ako hráči v poli a, samozrejme, ak sa chce aj úspešne presadiť, musí byť aj veľmi zodpovedný.“

Ako hodnotíte terajší priebeh odvetnej časti sezóny a čo si sľubujete od poslednej tretiny jarnej časti?

„Čo sa týka druhej polovice sezóny, ukázalo sa, že súťaž je veľmi nahustená a väčšina mužstiev prejavuje nesmierny záujem dostať sa do najbližšej reorganizácie, ktorá neobíde ani V. ligu. Našou hlavnou prioritou v zostávajúcich kolách bude preto naplno bodovať na domácom ihrisku a na ihriskách súperov sa čo najviac usilovať potvrdiť tieto body. V posledných kolách sa nám to síce až tak nedarilo, ale pevne verím, že karta sa predsa len v prospech nás obráti. Ak chceme totiž pomýšľať na vyššie priečky, musíme stále vynakladať maximálne úsilie na dosahovanie čo najlepších výsledkov.“

Momentálne pôsobíte v mužstve, ktorého stav a dosahované výsledky záležia nielen na čo najideálnejšej zohratosti, ale aj skvelej forme tímu. Veríte, že tímový duch a herná sila tohto kolektívu je na dostatočnej výške, vďaka ktorej sa vám podarí spoločne naplniť všetky vytýčené ciele?

„Podotýkam, že našou najhlavnejšou prioritou je prebojovať sa do budúcoročnej novovytvorenej IV. ligy a tým pádom skončiť v konečnej tabuľke po súťaži, čo najvyššie. Som presvedčený, že do 4. miesta je to určite reálne. Čo sa týka tímovej sily, tá je určite dostatočne veľká a vzrástla s príchodom skúseného staronového hráča Starej Ľubovne Jozefa Pavlišina. Prínosom pre mužstvo je však aj Pavol Pristaš a ďalší vyspelí hráči, bez ktorých by sme iba ťažko hrali a zastávali patričnú pozíciu. Všetkým hráčom ale patrí veľká vďaka za to, že neustále prejavujú záujem o aktívny futbal a reprezentovanie St. Ľubovne.“

Do týchto chvíľ máte za sebou už výraznejšie množstvo futbalových zážitkov a skúseností. Na ktoré z nich sa vám počas doterajšej kariéry najlepšie spomína?

„Samozrejme, predovšetkým je to pôsobenie ešte v III. lige. Táto súťaž mala navyše dosť výraznú a veľkú úroveň, ktorá mi pri futbalovom raste a načerpaní rôznych skúseností taktiež pomohla. Čo sa týka celkových zážitkov, tie v mojom prípade môžem ťažko konkretizovať, pretože za posledné obdobie prežívam v staroľubovnianskom futbale prevažne pády. Bohužiaľ, momentálne sa síce nachádzame na dne, ale hráči a realizačný tím robíme všetko preto, aby sme dosiahli spoločne maximum. Za daných okolností, ktoré však teraz v meste prevládajú, je síce veľmi ťažké pomýšľať na zlepšenie, ale opäť dúfame v oživenie nášho futbalu, ktorý tu má svoju veľkú tradíciu.“

Považujete terajšie pôsobenie v Starej Ľubovni za váš vrchol, alebo by ste si v budúcnosti ešte radi obliekli dres nejakého príťažlivejšieho mužstva z vyššej súťaže?

„V mojich 30 rokoch, čo je podľa mňa už dosť vysoký vek, neplánujem pokračovať v trénerskej kariére niekde inde a vôbec nie za hranicami. V Starej Ľubovni som v súčasnosti spokojný a som hrdý na to, že som Ľubovňan. V tomto meste som totiž vyrastal a zároveň som aj odchovancom tohto klubu. V mládežníckom FK Junošporte ma vychoval Karol Kačmarčík a už nebohý Vladimír Jaceník, ktorý vlastne tento klub vybudoval. Keďže v Starej Ľubovni som spokojný, chcem tu pôsobiť aj naďalej a nemám dôvod ani nikde ísť.“

Terajší stav a celková situácia okolo futbalu v tomto klube potvrdzuje v niektorých chvíľach aj boj o holú existenciu tohto športu, ktorý si to ale zaiste vôbec nezaslúži. Čo si osobne najviac želáte k vytúženému oživeniu futbalu a čo by podľa vás dokázalo byť tým správnym impulzom k dosiahnutiu tohto cieľa?

„Pripomínam, že ku kvalitnej hre potrebujete mať nejakú istotu a keďže teraz sa vo vedení nenachádza žiadny prezident klubu, je tu vlastne anarchia a bezvládie. Kompetentní z mesta by sa preto mali zamyslieť nad tým, akým smerom chcú, aby sa staroľubovniansky futbal uberal. My, hráči, môžeme pre tento šport vždy vynakladať čo najviac síl, ale ak nenájdeme porozumenie, pochopenie a výraznejšiu pomoc od mesta a nejakých sponzorov, iba ťažko sa potom niekde pohneme. Okolo tohto športu u nás momentálne prevláda ticho a nevyriešenou otázkou ostáva, kde sa v súčasnosti nachádzajú ľudia, ktorí počas činnosti teraz už nebohého pána Jaceníka chceli pri tomto kolektívnom športe pracovať. Čo sa týka futbalu ako takého, osobne si stále myslím, či sa to niekomu páči, alebo nie, že tento šport je v St. Ľubovni najprioritnejším. V tomto meste má navyše už dlhodobú tradíciu a nezaslúžene sa nachádza vo východoslovenskom regióne tak na dne. Na druhej strane sa však základy pre úspešné budovanie futbalu u nás nachádzajú, pretože v tomto klube dokázalo vyrásť už dostatok výborných hráčov, čo je zároveň vynikajúcou vizitkou pre staroľubovniansky klub.“

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš