Kežmarčania sa boja povodní. Zaplavilo ich pred štyrmi rokmi a teraz opäť. Bojujú za vybudovanie protipovodňových opatrení. Spísali petíciu.

KEŽMAROK. Na kežmarskej radnici bolo v utorok rušno. Za primátorom sa vybrali ľudia, ktorých pred pár týždňami opäť potrápili povodne. Spísali petíciu, získali zatiaľ 535 podpisov.

Obyvatelia zatápaných domov sa chcú obrátiť aj na premiéra. Tvrdia, že zatiaľ ich všetci len odbíjajú.

Projekty padli na peniazoch

Rozhorčených Kežmarčanov prijal primátor Igor Šajtlava (nez.), prednosta úradu Ladislav Faix a Eva Kelbelová, vedúca oddelenia územného plánovania a výstavby.

Ukázali im, čo všetko mesto podniklo v snahe vybudovať protipovodňové opatrenia.

Videli list prezidentovi, či vypracované projekty vojenských lesov, ktoré padli na peniazoch. Tie podľa primátora vtedy putovali na protipovodňové opatrenia do Bratislavy.

Mesto tvrdí, že momentálne môže v spolupráci s vodohospodármi robiť len záchranné práce, ktoré práve prebiehajú, ako je úprava, prečistenie toku a opevnenie.

Viac samospráva podľa jej vedenia nedokáže, keďže do regulovaného toku nemá právo zasahovať.

Pomohli by poldre

Podľa Šajtlavu Kežmarčania môžu s petíciou urobiť viac ako samospráva. Ponúkol im aj spoluprácu, a to vo forme spracovania a vytlačenia oficiálnych petičných hárkov podľa noriem.

„Budeme posielať tieto petície ďalej, budeme nimi bombardovať inštitúcie,“ uistil Šajtlava.

Petíciu chcú poškodení predložiť všetkým Kežmarčanom, nielen tým, ktorí bývajú zaplavovaní. K pomoci však vyzývajú aj mesto.

Samospráva tvrdí, že jedinou záchranou pre Kežmarok a pre Ľubicu sú poldre, na ktoré financie nie sú.
Obyvatelia však našli aj aspekty, s ktorými by si radnica podľa nich mohla poradiť.

Ľudí trápi, že na Ľubickej ceste, kde sa nachádzajú domy, je hrádza nižšia o pol až trištvrte metra, ako pri štadióne.

„Akú to dáva logiku, kto je prednejší? Zatopené ihrisko alebo my, občania?“ pýtala sa Darina Babčanová.
Ľudia sú dokonca pre bezpečnosť ochotní vzdať sa časti pozemkov zo svojich záhrad.

Eva Kelbelová odpovedala: „Na to, aby mohla byť kamenná zahrádzka zvýšená, potrebuje mať pätu založenú tak, aby to nebolo na úkor prietoku koryta.“

Chcú, aby zdvihli most

Reč bola aj o mostoch. Most pri pekárni je na štátnej ceste, ale ďalší na sídlisku Sever patrí mestu.

A práve tomuto mostu prikladajú ľudia vinu za to, že ich domy opäť plávali vo vode. Zaujímalo ich, či mesto nemá financie na jeho zdvihnutie.

Mária Jerdoneková poznamenala: „Keby sa pred tromi rokmi urobilo niečo s mostom pri strelnici, toto by sa nestalo, k čomu došlo teraz. Boli tam zákazové značky, hovorilo sa, že príde statik... Nikto tam nebol, nič sa neriešilo. Po troch týždňoch značky zmizli a ide sa ďalej. Tento most je mestský, máte priestor na riešenie. “
Most by bolo potrebné zvýšiť aspoň o meter, podľa Kelbelovej je to však nereálne: „Keby toto bol jeden bod, dalo by sa to riešiť, ale nevyrieši to celý prieťah Ľubického potoka.“

Susedná Ľubica však zdvihla mosty o meter a pomohlo im to.

Kelbelová uviedla, že Ľubica mala na zdvihnutie mostov peniaze, pretože im ich povodeň zničila.

Ľudia krútili hlavami: „To by sa teda s mostom niečo robilo iba vtedy, keby ho voda zobrala?“

Kežmarčania chcú iný prístup aj v prípade, keď opäť niekedy budú musieť čeliť záplavám. Obyvatelia Ľubickej cesty požiadali, aby im mesto zhodilo aspoň fúru piesku.

„My sme mali ľudí, ktorí nám chceli pomáhať, ale nemali s čím. Ja som nemala čas zhánať si piesok. Stačí nám ho vysypať, my si už pomôžeme,“ povedala Miroslava Muncnerová.

Kedy sa nájdu peniaze, nevedno

Hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano uviedol, že protipovodňová ochrana mesta Kežmarok je súčasťou programu protipovodňovej ochrany pre Slovensko do roku 2020, ktorý rezort predstavil v októbri.

„Súčasťou opatrení je aj protipovodňová ochrana Kežmarku,“ informoval Stano.

Zatiaľ je teda ochrana Kežmarku pred veľkou vodou len v polohe plánov.

Príbeh

Kežmarčanka tvrdí: Povodeň mi vzala manžela

Petíciu iniciovala Kežmarčanka Darina Babčanová. Vraví, že pre storočnú vodu v roku 2010 prišla o manžela.

Spoločne s Jozefom si pokojne nažívali v dome na Ľubickej ceste. Zveľaďovali si ho, starali sa o záhradku.

Štvrtého júna 2010 sa Ľubický potok, ktorý im tečie priamo za dvorom, zmenil na dravú rieku. Niesol veľké nánosy bahna. Netrvalo dlho a pivnica bola pod vodou, potom prvé podlažie domu. Sile vody sa neubránili stromy, plot, záhrada, garáž ani letný dom.

Darina Babčanová bola v práci vo Viedni, keď jej manžel zavolal a povedal jej, čo sa udialo. Okamžite prišla domov. Voda narušila statiku domu, jedna z jeho častí sa prepadla, bahno odpratávali z dvora mesiac.

Manžel bol na invalidnom dôchodku, ale v dobrej kondícii. Následky povodne však poznačili jeho zdravotný stav. Po desiatich týždňoch od záplav skonal.

jp

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš