ČERVENÝ KLÁŠTOR. Jedným zo symbolov zamagurskej obce Červený Kláštor je Kláštor kartuziánov zo 14. storočia.
Minulý rok sem zavítalo viac ako 50 000 turistov, čo sa v histórii jeho fungovania pod správou neziskovej organizácie (n.o.) Cyprián ešte nestalo.
História od 14. storočia
Kláštor je od roku 1970 národnou kultúrnou pamiatkou. História Červeného Kláštora sa datuje od roku 1319, keď sem prišli mnísi kartuziáni zo Slovenského raja.
"Tí tu boli do roku 1563, keď kláštor zrušil kráľ Ferdinand I. Odvtedy patril pod majetok šľachtických rodín a až v roku 1711 sa zasa dostal do rúk mníšskeho rádu, tentoraz kamaldulského. Ten zase zrušil v roku 1782 cisár Jozef II.," priblížila históriu kláštora riaditeľka Múzea Červený Kláštor Jana Sofková.
Nezisková organizácia sa snaží o obnovu kláštora po stavebnej, ale aj duchovnej stránke s cieľom navrátiť mu pôvodné funkcie.
"Práve preto sa v bývalých mníšskych záhradkách na štvrtom nádvorí pestujú bylinky presne tak, ako to v minulosti robili mnísi. Je to napríklad mäta, skorocel, šalvia, z nich potom robíme čaje. Od minulého roku sme začali aj včeláriť, máme desať vlastných rodín. Tento rok sme zároveň v spolupráci s pivovarom zo Svitu spustili výrobu kláštorného piva Romuald s príchuťou pravého lesného medu z Pienin," zdôraznila Sofková.
Areál kláštora.
Kláštor postupne obnovujú
V posledných rokoch sa v kláštore snažia aj o stavebnú obnovu, od roku 2007 je napríklad po obnove pre verejnosť opäť prístupný Kostol sv. Antona Pustovníka.
Momentálne reštaurátori z Levoče dokončujú obnovu sochy sv. Štefana, ktorý je súčasťou dreveného oltára z roku 1750. V budúcnosti chcú zrekonštruovať aj jeden z mníšskych domčekov.
"V čase kartuziánov tu na štvrtom nádvorí bývalo 12 pátrov spolu s priorom, bola to symbolika Ježiša Krista a jeho apoštolov. V čase kamaldulov tu bolo len desať pustovní," objasnila Sofková.
V súčasnosti sa zachovali už len tri mníšske domčeky. Jeden z nich sa bude rekonštruovať, v druhom je archeologická expozícia a v treťom sa nachádza lekárenská expozícia.
Faximile zakladajúcej listiny Kláštora kartuziánov z roku 1412 vystavené v múzeu Kláštora kartuziánov.
Vzácny kostol a kapitulná sieň
Historicky najhodnotnejšou časťou Kláštora kartuziánov je Kostol sv. Antona Pustovníka, ktorý sa začal budovať v roku 1360 a je postavený v gotickom slohu.
Súčasťou interiéru je baroková štuková výzdoba, o ktorú sa zaslúžili práve kamaldulskí mnísi, ktorí ho v roku 1746 zrekonštruovali. V tej dobe bol vytvorený aj drevený oltár, na ktorom sú umiestnené sochy.
Významnou časťou kláštora je podľa Sofkovej aj kapitulná sieň, kde sa zachovali nástenné maľby z roku 1520 od neznámeho autora.
"Pátri žili tichým, osamoteným životom, v rozjímaní, v modlitbách a pracovali na svojich záhradkách. Kartuziáni vo svojich domčekoch prepisovali knihy, iluminovali ich, čo bola aj ich najhodnotnejšia práca. Vďaka tomu sa zachovalo veľa kníh, bohužiaľ u nás v kláštore sa nenachádzajú," dodala Sofková.
Kamalduli sa zaoberali liečiteľstvom, pričom tu údajne vytvorili aj najstaršiu lekáreň v strednej Európe, o ktorú sa staral fráter Cyprián.
Bol to legendárny lietajúci mních, ktorí vraj vytvoril krídla a zletel z pohoria Tri Koruny.
Zároveň tu bolo tzv. učilište, professorium, kde študovali novici, pôsobil tu okrem iných aj páter Romuald Hadbavný.
"V tomto roku si pripomíname 300. výročie od jeho narodenia. Bol to známy jazykovedec, ktorý sa preslávil tým, že ako prvý preložil Sväté písmo do ešte predbernolákovskej slovenčiny," zdôraznila Sofková.
Habit mníchov kartuziánskeho rádu z 20. storočia. Foto k článku: TASR/Oliver Ondráš
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
