Levočský archív odhalil svoje klenoty

Ukrýva aj najdlhší dokument v strednej Európe, ktorý meria 14 metrov. Ide o súdny spis z roku 1332.

Štátny archív v Levoči umožnil v stredu návštevníkom nahliadnuť do vzácnych archívnych dokumentov. Klenoty, uschované v krabiciach a v depozitároch, obdivovali záujemcovia o históriu z celého Slovenska.

Agentúrny text sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.

LEVOČA. Výstava Klenoty Štátneho archívu v Levoči rámci Dňa otvorených dverí nadväzovala na výstavu, ktorá sa konala na Bratislavskom hrade pri príležitosti 20. výročia vzniku Slovenskej republiky. Významné dokumenty tam predstavovali aj levočskí archivári.

Na bádanie sú kópie

Podľa riaditeľa Štátneho archívu v Levoči Františka Žifčáka sa v stredu rozhodli sprístupniť vzácne dokumenty, ktoré nemá verejnosť bežne k nahliadnutiu. Boli rozdelené do štyroch blokov.

„Prvý blok sa venuje stredovekým archívnym dokumentom. Návštevníci mali možnosť vidieť najstaršie listiny od roku 1248 až do roku 1526. Tieto listiny sa nesmú v origináloch predkladať bádateľom na štúdium.

Vyhotovujeme z nich mikrofilmové alebo digitálne kópie, ktoré sa môžu študovať v archíve. Druhý blok chronologicky nadväzoval archívnymi dokumentmi až do súčasnosti,“ vysvetlil F. Žifčák.

Najdlhší pergamen

Návštevníci mali možnosť vidieť aj dokumenty vystavované v Bratislave. Medzi stredovekými dokumentmi najviac rezonoval najdlhší archívny dokument v strednej Európe, ktorým je 14,63–metrový pergamenový rotulus. Týka sa súdneho sporu medzi cirkevnými hodnostármi a pochádza z roku 1332.

Ďalšou vzácnou listinou je doktorský diplom z bolognskej univerzity z roku 1472 z kanonického práva spišskému prepoštovi Gašparovi Backovi, či privilégium Márie Terézie pre 16 spišských miest po ich vrátení z poľského zálohu z 18. storočia.

Matriky bez matiek

„Pýšime sa tiež najstaršou evanjelickou matrikou, ktorá sa zachovala v našom archíve zo Spišskej Soboty z roku 1599. Bádanie pre genealógov v takýchto matrikách je dosť náročné, pretože sú chudobné na záznamy. Pri narodení dieťaťa nebola matka dôležitá, uvádzal sa len otec,“ uviedla archivárka Helena Liptáková.

Príťažlivé oku boli aj farebné cechové dokumenty. Návštevník sa mohol pokochať cechovou knihou zo Spišských Vlách z roku 1813 až 1826.

„Jej zvláštnosťou je, že farby aj po rokoch vyzerajú ako živé, naozaj sme ich nedomaľovali,“ doplnila archivárka.

Zaujímavý je aj zatykač na štúrovcov, či röntgenové snímky doktora Alexandra, ktorý bol priekopníkom röntgenológie v Uhorsku.

Najdlhšia listina v strednej Európe - 14,63 metra dlhý pergamenový rotulus s notárskym dokumentom súdneho sporu medzi cirkevnými dištriktmi zo 14. storočia.

Obrovská knižnica

Tretí a štvrtý blok boli venované knižným publikáciám a archívnym dokumentom, ktoré pripravila levočská pobočka zo školských fondov. Levočský archív má knižnicu so zhruba 50-tisíc zväzkami, ktoré sú zamerané na históriu, právnu históriu, archívnictvo a pomocné vedy historické.

Počas dní otvorených dverí navštívili budovy Štátneho archívu v Levoči žiaci a študenti škôl, ale aj široká verejnosť.

„Som tu na dovolenke a nenechal som si ujsť takúto príležitosť. Patrím k ľuďom, ktorí sú hrdí na svoju minulosť,“ skonštatoval Ján Bartek.

Riaditeľ Štátneho archívu v Levoči František Žifčák (vpravo) podáva výklad študentom druhého ročníka Gymnázia v Levoči nad historickými listinami.

Najstaršia listina Štátneho archívu v Levoči z roku 1323 zo Spišskej Kapituly.

Najdlhšia listina v strednej Európe.

Zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu v maďarskom, nemeckom a slovenskom jazyku z 19. storočia.

Muž si prezerá vystavené historické listinné dokumenty.

Stredoveké gotické pečatidlo trinástich spišských miest z prvej polovice 15. storočia.

Pracovníčka Štátneho archívu v Levoči ukazuje jednu z prvých röntgenových snímok urobených na Spiši doktorom Vojtechom Alexandrom v Kežmarku koncom 19. storočia.