Jedným zo známych kulturistov ŠKM Stará Ľubovňa, ktorý si v tomto klube dokázali počas svojej športovej kariéry vytvoriť významné meno na kulturistickej scéne doma aj v zahraničí, je 29-ročný Ladislav Korsch.
STARÁ ĽUBOVŇA. Tento pre mnohých aj trocha netradičný šport mu počas života prirástol výrazne k srdcu, čo bolo mementom k tomu, aby sme sa ho v nasledujúcom rozhovore opýtali nielen na jeho doterajšiu kariéru, ale aj očakávania do nastávajúceho športového obdobia.
Mohli by ste prezradiť, ako ste sa dostali ku kulturistike?
„Dostal ma k nej otec, keďže ma brával do posilňovne už ako malého chlapca, vždy som sa tam len tak motal a sledoval veľkých chlapov, ako dvíhaju veľké závažia, a tak akosi sa mi to dostalo pod kožu. V neskoršom veku cca 14 rokov som začal rekreačne dvíhať činky aj ja s kamarátmi a potom si ma všimol môj tréner Andrej Hlinka. V 16 rokoch som už absolvoval prvú súťaž.“
Vracia Vám kulturistika to, čo ste jej venovali, alebo zostáva predsa len ešte vašim dlžníkom?
„Skôr by som povedal, že ja som dlžníkom kulturistiky, pretože tento šport zo mňa vybudoval takého človeka, akým som dnes. Stále mi prináša niečo nové, vždy ma naučí niečo nové, pretože kulturistika je cesta, cesta za úspechom či už v súkromnom živote, alebo profesionálnom. Človeka naučí bojovať za to, čo v živote chce dosiahnuť, prekonávať neustále prekážky, ktoré život prinesie. Toto sa nedá kúpiť za žiadne peniaze, preto vždy hovorím, že človek, ktorý robí aktívne kulturistiku, je veľmi bohatý. Kulturistika je luxus, ktorý nemôže mať každý, no môže sa o to pokúsiť a ten kto vydrží najdlhšie, ten je šampión!“
Kvalitný tréning a prísna diéta určite dolieha na psychiku a napredovanie každého kulturistu. Na ktoré atribúty kladiete osobne najväčší dôraz?
„Podľa mňa je psychika športovca v každom športe dôležitejšia ako fyzické predpoklady, pretože fyzická bolesť sa zvláda ľahšie ako psychický tlak. V kulturistike a zvlášť v predsúťažnej diéte je najdôležitejšia disciplína, plánovanie, odhodlanie a trpezlivosť. Ak toto všetko dokážete zvládať, tak fyzický výkon, resp. výsledky, sa určite dostavia. Pre mňa osobne je súťažná príprava veľká výzva, lebo každá je niečim výnimočná. Je to akási vnútorná cesta za úspechom, no úspech nie je výhra na súťaži, ale zlepšenie výkonnosti, resp. formy. Podstata sa skrýva v napredovaní a nie vo výhrach. Kulturistika je veľmi subjektívny šport, takže nie vždy musí vyhrať najlepší pretekár, pričom občas sa stane, že vyhrá skúsenejší alebo známejší.“
Môžete objasniť vašu tréningovú filozofiu a kedy ste vďaka nej dosiahli najvýraznejší pokrok v rozvoji kulturistického majstrovstva?
„Moje tréningy nie sú ničím výnimočné, trénujem cviky ako mnoho iných kulturistov, no vždy dávam do tréningu svoje maximum. Fígeľ je v tom, že každý má svoje “maximum” nastavené v hlave inak. Pre niekoho je 100% moje maximum a pre niekoho skúsenejšieho je to možno iba 50%. Všetko je o skúsenostiach, tréningoch, disciplíne atď. Ja som sa vždy riadil vlastnými pocitmi, snažil som sa čo najskôr pochopiť reakcie môjho tela a flexibilne na nich reagovať stravovaním, suplementáciou, relaxom a samozrejme tréningom.“
Nie jedna sezóna dokázala byť pre Vás iste veľmi náročná. Koľko ste potrebovali na načerpanie nových síl?
„Keď som ešte súťažil v juniorskom veku, tak boli sezóny, že som súťažil aj na jarných aj na jesenných súťažiach. Toho oddychu medzi súťažami nebolo veľa, možno tak 1 – 2 mesiace. V mladšom veku sa však človek lepšie a rýchlejšie regeneruje, je plný motivácie do súťaženia, takže to nebol až taký problém. Čím som bol starší, tým viac som pociťoval, že to telo potrebuje viac oddychu. Potom prišli súťaže, keď som súťažil iba raz ročne a momentálne som vo fáze, že mi vyhovuje súťažiť iba vtedy, keď si to telo a myseľ pýta, čiže raz za 3 – 4 roky. V našom športe si nato musíme najprv zarobiť, aby sme mohli súťažiť, taktiež musíme žiť ako ľudia, študovať, pracovať a venovať sa rodine, priateľke atď.“
Vedia byť skvelé výsledky na rôznych súťažiach pre Vás odrazovým mostíkom k ďalším úspechom a víťazstvám?
„Výsledky na súťažiach neboli nikdy pre mňa hlavnou motiváciou, môžno teda, keď som začínal a nepoznal podstatu kulturistiky. Dnes to vnímam skôr zo zdravotného hľadiska. Chcel by som kulturistiku robiť čo najdlhšie, ako budem môcť a vládať, čiže sa k tomu rovnako musím stavať. Aj keď je pravda, že súťažná kulturistika nemá so zdravím nič spoločné, no napriek tomu som stále motivovaný napredovaním. Byť stále lepší a lepší si viem otestovať iba na súťažnom pódiu.“
Kedy ste sa prvýkrát zúčastnili súťaže na kulturistickej scéne?
„Prvýkrát som stál na pódiu v roku 2002, mal som 16 rokov, ale sledoval som dianie na súťažiach už skôr. Prvú možnosť som mal už v 15–tke, keď som bol na tom svalovo lepšie, no kvôli zdravotným dôvodom som musel vtedy súťaž vynechať.“
Aký je Váš najväčší úspech v doterajšej kariére?
„Môj najväčší úspech som zaznamenal v roku 2004, keď som sa stal vicemajstrom sveta v kulturistike juniorov do 75 kg, ale oveľa viac si vážim titul majstra Slovenska v klasickej kulturistike z roku 2011, keď som súťažil v životnej a mojej vysnívanej forme.“
Aké sú vaše najbližšie kulturistické plány a predsavzatia nielen v roku 2014, ale aj do budúcnosti?
„Ťažko povedať čo bude v budúcnosti, ale ak mi bude zdravie slúžiť a nájdem si dostatok času aj na prípravu na súťaž, určite to vyskúšam aj neskôr. Momentálne je rok 2014 a ja sa pomaly, ale isto zameriavam na jesenné súťaženie. Veľkou motiváciou je pre mňa Arnold Classic Europe a Majstrovstvá Sveta v klasickej kulturistike, no všetko závisí od reprezentačnej komisie, či ma zaradia do nominácie na tieto súťaže. Keďže som už zopár rokov nereprezentoval Slovensko na medzinárodných súťažiach a konkurencia sa neustále zlepšuje, musím si aj ja svoje miesto v reprezentácii zaslúžiť.“
Zostáva Vám popri tomto športe dostatok času aj na vaše hobby?
„Kulturistika je moje hobby, je to moja práca a zároveň môj životný štýl. Už mi chýba iba to, aby mi zarábala na živobytie a bolo by to ideálne. Keďže to tak momentálne nie je, musím sa živiť inak. Samozrejme, že mám čas aj na bežné “ľudské” aktivity, no tie ma až tak nenapĺňajú ako kulturistika, preto sa im venujem menej.“
Cítite vždy maximálnu podporu a spoluprácu zo strany zainteresovaných členov, kulturistických kolegov a fanúšikov vášho klubu?
„Jednoznačne, ak je človek v niečom dobrý, tak ho ľudia podporujú a u mňa to nie je inak. Všetci z môjho okolia, ale aj známi a priatelia by ma chceli stále vidieť na pódiu, no tí, ktorým na mne naozaj záleží a vedia, aké je to náročné, mi to radšej nehovoria, skôr rešpektujú môj názor, ako sa rozhodnem. Vo fitku sme super partia, takže tá podpora a motivácia tam je vždy, no kulturistika je šport jednotlivcov, pričom z dlhodobého hľadiska si každý kulturista kráča svojou vlastnou cestou ako osamelý vlk. Momentálne v našom klube nie je veľa pretekárov, no verím, že sa to zmení a nájde sa viac ľudí, ktorí budú chcieť niečo dosiahnuť v tomto športe.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
