Pre ŠŠK Basket bola z tohto pohľadu veľavravná už nevydarená jesenná časť, v ktorej sa jeho hráčky ani raz neradovali z víťazstva. A aj keď odvetná časť priniesla herné i výsledkové zlepšenie, na tabuľkový posun už neostal priestor.
STARÁ ĽUBOVŇA. Po skončení ročníka 2013/14 sme oslovili Jána Oberciana, trénera družstva. Z jeho slov vyplynula, žiaľ, aj neistá budúcnosť klubu.
Keď sme sa zhovárali po zbabranej jesennej časti, vyslovili ste presvedčenie, že sezónu ešte nemienite zabaliť a súperky v tabuľke pred vami plánujete poriadne popreháňať. Zdá sa, že vám váš zámer vcelku vyšiel.
„V odvetnej časti sme ukázali, že basketbal hrať vieme. U dievčat bolo vidieť snahu, zlepšili obrannú fázu, ukázali kolektívnejšie ponímanie hry, na ihrisku sa videli, vedeli si prihrať. A čo je najdôležitejšie, oveľa viac nám to padalo do koša. Ak by ostalo družstvo v takomto zložení, ktoré je mixom starších, skúsenejších hráčok a mladších, snaživých a najmä dynamických, mohli by sme byť v nasledujúcej sezóne oveľa viac konkurencieschopný. V takomto zložení a za predpokladu herného napredovania by víťazstiev na našom konte mohlo byť rozhodne viac.“
Prvú polovicu sezóny sme už spolu rozoberali. Ako hodnotíte tú druhú, z vášho pohľadu rozhodne úspešnejšiu?
„Pred jarnou časťou sezóny sme v príprave urobili kusisko roboty a odvetnú časť sme začali výborne. Do tejto sorty hodnotenia možno zaradiť aj úvodné dve prehry s Popradom o 16, resp. 34 bodov, nakoľko súper bol kvalitatívne úplne niekde inde a na začiatku sezóny sme dostali ´nakladačky´ o 69 a 51 bodov! Prvé víťazstvo sa nám podarilo vydolovať z dvojzápasu v Bardejove, pričom druhý duel sme prehrali len o 5 bodov. Nasledovali dva domáce zápasy proti Unionu Košice, ktoré sme vyhrali o 30 bodov. S Rožňavou, opäť v domácom prostredí, sme zaznamenali jednu prehru a jednu výhru, pričom v druhom stretnutí sme súperkám ´naložili´ stovku (105:60). V Prešove sme na domáce nestačili, bez zranenej kapitánky sme obidva zápasy prehrali – o 26, resp. 29 bodov. Záver bol identický s úvodom, proti druhému topfavoritovi súťaže a jej celkovému víťazovi, Tydamu Košice, sme rovnako ako proti Popradčankám uhrali ´rozumné´ výsledky, prehrali sme o 19 a o 27 bodov.“
Spomínate poctivú prácu v zimnej príprave. Čo konkrétne ste v tejto fáze ročníka museli podstúpiť, aby družstvo našlo svoju hernú tvár?
„Zmenili sme systém tréningov, vynechali sme zaužívané metódy a postupy. Prispôsobili sme sa možnostiam, potrebám a voľnému času hráčok, zladili sme dobu tréningových jednotiek tak, aby vyhovovali aj mladším hráčkam. Nie všetkým sa tieto postupy páčili, ale zdá sa, že prinášajú ovocie.“
Napriek hernému i výsledkovému očistcu ste sa už z poslednej priečky vyštverať nedokázali. S týmto konštatovaním, predpokladáme, spokojní nebudete...
„Nuž, taký je šport, niekto musí byť aj posledný. Tentoraz to vyšlo na nás, ale treba povedať aj to, že bodové odstupy v tabuľke neboli veľké, napr. od štvrtej priečky Unionu Košice nás delilo len päť bodov. Vnímam to však aj v širších súvislostiach. Po predchádzajúcej sezóne v 2. lige a po tohtoročnej prvoligovej sme spoločnými silami zistili, na čo zhruba máme, čo a akým spôsobom potrebujeme zlepšiť. Pozitívom je najmä to, že v družstve sa vybudoval vzájomný vzťah dôvery nielen medzi osobou trénera a hráčkami, ale aj medzi dievčatami navzájom.“
Obligátna otázka – ktorý moment uplynulej sezóny vo vás vyvolal najpríjemnejšie emócie a ktorý by ste najradšej okamžite vymazali z pamäti?
„Najprv budeme ´mazať´. Úvodné dva prvoligové zápasy v Poprad aréne, kde nás ´uragán´ domácich ničil od prvej po poslednú minútu. Výsledky týchto súbojov a následne otázky novinárov, či vôbec máme na to, aby sme hrali túto súťaž, neboli ničím príjemným. Naopak, najradšej spomíname na druhý domáci zápas proti Rožňave, náš jediný stobodový v tejto sezóne. Do súboja sme rozhodne nešli s veľkými očami, nakoľko prvý duel sme s týmto súperom prehrali. V odvete nám však vychádzalo prakticky všetko a konečne sme si aj my užili takmer exhibičný zápas, s viacerými priam učebnicovými kombináciami.“
V tomto športe ste toho preskákali viac než dosť. Povedzte úprimne, kam podľa vás smeruje slovenský basketbal?
„Moje ´baby´, ale aj mužov proti ktorým hrávame modelované zápasy, sa snažím roky presviedčať o tom, že basketbal nie je len šport, hra, ale je to súčasť životného štýlu. Chýba mi najmä kontinuálne budovanie športových návykov už od najmenších detí. Niečo sa síce v tomto smere deje, ale býva to zväčša len nárazové, bez následného pokračovania. Na systematickú prácu niet u nás peňazí. Navyše, v našom športe chýba akási zdravá konkurencia.“
Aký dojem vo vás zanechala 1. liga Východ, ktorú ste si v uplynulej sezóne na vlastnej koži?
„Nie veľmi dobrý. Podľa môjho názoru je uprednostňovaná skôr kvantita pred kvalitou. Namiesto nižšieho počtu zápasov, ktoré by boli hrané v rýchlejšom tempe a dynamike, čím by boli pre divákov rozhodne atraktívnejšie, robíme zo súťaže ´dostihy´, s dvomi zápasmi v krátkom slede. Viem, argumentuje sa najmä na finančnou stránkou, ale je to na úkor kvality.“
Zažili ste výsledkovo úspešnú predchádzajúcu sezónu, aj menej úspešnú tentoraz. Čo pripravíte fanúšikom basketbalu v Starej Ľubovni v ďalšom ročníku?
„Asi nič. Manažment basketbalového klubu od skončenia sezóny s nami, so mnou a hráčkami, nekomunikuje. Rovnako je to aj v družstve kadetiek. Určité správy, ktoré mám, hovoria o tom, že klub nemá dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie účasti týchto družstiev v súťažiach v nasledujúcom ročníku. Po rozhovoroch s hráčkami uvažujeme o založení nového basketbalového klubu. Ak sa, pravda, nájde niekto, kto má záujem o seriózne fungovanie basketbalu v Staroľubovnianskom okrese.“
