Milan Kriššák bol horolezeckou legendou, zomrel ako záchranár

POPRAD/VYSOKÉ TATRY. Pred tridsiatimi piatimi rokmi, 2. júla 1979, zomrel v popradskej nemocnici na následky zranení popredný slovenský horolezec Milan Kriššák.

Známy profesionálny tatranský záchranár, horský vodca, dobrovoľný člen horskej služby a skialpinista bol účastníkom štyroch himalájskych expedícií.

Milan Kriššák sa narodil 30. januára 1944 v Strážach pod Tatrami (dnes časť Popradu). V juniorskom veku hrával hokej, presedlal však na horolezectvo.

Po veľkom množstve výstupov a prvovýstupov vo Vysokých Tatrách začal horolezecky objavovať Alpy.

Alpy a skialpinizmus

Výkonmi v Alpách sa začal vážne zapisovať do horolezeckého sveta.

V roku 1966 spolu s Jurajom Weinczillerom uskutočnil tretí prestup extrémnou Bonatiho cestou v severnej stene Matterhornu, prvý prestup Allainovou cestou na Petit Dru, Wallkerov pilier na Grand Jorasses za jeden deň, Mont Blanc zo strany Brenvy, Bonattiho cesta na Grand Capucin.

Mal vtedy 22 rokov a tieto výkony ho posunuli do československého reprezentačného horolezeckého družstva (1967-1976). Od roku 1976 bol štátnym reprezentačným trénerom.

Venoval sa skialpinizmu a extrémnemu lyžovaniu. Vykonal veľa prvozjazdov tatranských vrcholov. Na prvých majstrovstvách sveta v skialpinizme Troffeo Mezzalama v Taliansku (1975) obsadil s československým družstvom 8. miesto.

Na pretekoch na počesť hrdinov SNP bol v roku 1977 členom víťazného družstva, v roku 1979 bol tretí, na pretekoch v talianskom Lecce (1977) jedenásty.

Milan Kriššák bol známy svojou kondíciou, vitalitou a organizačnými schopnosťami. V roku 1974 začal pracovať ako profesionálny záchranár v Horskej službe.

Vyliezol na osemtisícovku Makalu

Liezol aj po horách v krajinách vtedajšieho Sovietskeho zväzu.

Na Kaukaze vystúpil na štít Voľnaja Ispania severovýchodným pilierom (1974), na Pamíre v roku 1972 dosiahol Štít Komunizmu cez pilier Burevestnika a v roku 1975 (prvovýstup južným pilierom na Leninov štít).

Bol účastníkom prvých štyroch československých expedícií do Himalájí na Nanga Parbat (1969, 1971) a Makalu (1973, 1976) kde dosiahol hlavný vrchol (8 481 m).

Kriššák sa zúčastnil expedície v Hindúkuši (Afganistan, Pakistan 1977) a jeho poslednou výpravou bola Jannu (Nepál) v roku 1979.

Milan Kriššák bol za svoju prácu a športové výkony nositeľom verejného uznania Za zásluhy o rozvoj československej telesnej výchovy I. stupňa a Zlatého odznaku Slovenského horolezeckého spolku JAMES.

Zomrel na embóliu pľúc

Zahynul pri plnení služobných povinností.

Počas záchrannej akcie 25. júna 1979 (tri dni po návrate z expedície v Nepále) v Mlynickej doline vo Vysokých Tatrách havaroval vrtuľník MI-8 s tromi členmi posádky (Vladimír Bačák, Svätopluk Nitsch, Václav Dvořák) a šiestimi záchranármi (Štefan Estočko, Martin Hudák, Pavol Húska, Bernard Jamnický, Ladislav Janiga, Milan Kriššák).

Šiesti zahynuli na mieste. Traja bojovali v nemocnici o život.

Po týždni od tragédie, 2. júla 1979 zomrel na následky embólie a zápalu pľúc aj Milan Kriššák.

Svätopluk Nitsch a Ladislav Janiga sa po dlhej liečbe a rehabilitácii vrátili na svoje pôvodné miesta. Táto havária je dodnes najväčšou záchranárskou tragédiou vo Vysokých Tatrách.

V roku 1999 dostal Milan Kriššák in memoriam Cenu fair play SOV za príkladný čin.

Syn zdedil gény

Milan Kriššák bol ženatý. Jeho manželka Františka Kriššáková (1952) pracuje na Téryho chate (najvyššie položená chata vo Vysokých Tatrách 2015 m.n.m.).

Spolu mali dve deti. Dcéra Eva (1979) žije v Dolnom Smokovci. Syn Michal (1977) je horolezec, horský vodca a aktívny člen Horskej služby vo Vysokých Tatrách.

Je držiteľom prestížneho vyznamenania Záchranca roka 2009, ktorý mu na návrh alpinistov a horskej polície udelili v Spojených štátov amerických.

[content type="fb" stype="fanpage" url="https://www.facebook.com/pages/Vysok%C3%A9-Tatry-na-Facebooku/342066954819"][/content]