Mestský referát podnikateľskej činnosti a cestovného ruchu prišiel s nápadmi, ktoré by turizmu v Starej Ľubovni pomohli ešte viac. Zatiaľ čo hrad hlási stále vyššiu návštevnosť, iné pamiatky sa pohybujú iba v tisíckach ročne.
STARÁ ĽUBOVŇA. Podľa správy, ktorú predložili na mestskom zastupiteľstve, to vyzerá tak, že nie všetkým pamiatkam v regióne sa darí.
S výnimkou Ľubovnianskeho hradu stále menej turistov v meste vyhľadáva pamiatky. Kostol sv. Mikuláša, Dom ľubovnianskeho mešťana a aj stredoveký vojenský tábor vykazujú každý rok menej turistov.
Dom ľubovnianskeho mešťana minulý rok navštívilo o viac ako dvesto turistov menej ako pred piatimi rokmi. Najviac ľudí jeho bránami prešlo v roku 2011, keď sa návštevnosť šplhala skoro k trom tisíckam.
Návštevnosť Kostola sv. Mikuláša sa už pred piatimi rokmi šplhala len niečo cez tisíc.
Aj keď počty turistov stredovekého vojenského tábora sa pohybujú okolo desaťtisíc, za posledný rok ho vyhľadalo o 3 741 ľudí menej ako pred piatimi rokmi. Najnižšia návštevnosť bola v roku 2010.
Cestovný ruch má rôzne strany
Opýtali sme sa na tento klesajúci trend konateľa spoločnosti, ktorá má cestovný ruch v meste na starosti.
Ten tvrdí, že vo všeobecnosti má podnikanie v cestovnom ruchu silné a aj slabé stránky.
„Medzi tie slabé stránky treba najvyššie zaradiť fenomén počasie. Všetky naše podujatia, ako aj atrakcie v stredovekom tábore, sú od tohto fenoménu závislé. Napríklad jánska noc - pozorovanie hviezd. Obloha bola zamračená a pršalo, ľudia neprišli,“ povedal Pavol Kocurko z mestskej agentúry cestovného ruchu Marmon.
Ďalším fenoménom je podľa Kocurka sezónnosť. „Stredoveký vojenský tábor pri svojom zameraní, ubytovaní v stanoch, môže fungovať pri dobrých podmienkach od mája do augusta, čo je krátke obdobie.“
Nemyslí si však, že ľudia nemajú o históriu záujem. „Nižšia návštevnosť v Dome ľubovnianskeho mešťana je spôsobená celkovou nízkou návštevnosťou centra mesta. Príčiny musia hľadať všetci zainteresovaní,“ povedal Kocurko.
Riešiť to chcú prostredníctvom projektu, určeného pre školské koncoročné výlety.
„V spolupráci s Ľubovnianskym múzeom formou spoločnej vstupenky do všetkých zariadení ako Ľubovniansky hrad, skanzen, stredoveký vojenský tábor, Dom ľubovnianskeho mešťana. Tento produkt treba ale vylepšiť, aby ho ponúkala aj druha strana,“ uzavrel.
Spolupracovať chcú aj so študentmi
Erika Šalátová a Monika Gladišová z referátu podnikateľskej činnosti a cestovného ruchu mesta Stará Ľubovňa navrhli tiež viaceré opatrenia.
Podľa ich slov je dôležité oživiť turistické informačné centrum, ale napríklad aj prepojiť Námestie sv. Mikuláša a hrad Ľubovňa turistickým minibusom v hlavnej turistickej sezóne.
V spolupráci so spoločnosťou Marmon a Obchodnou akadémiou v Starej Ľubovni chcú vyškoliť mladých sprievodcov cestovného ruchu, ktorí budú sprevádzať turistu po meste a regióne.
Dôležitá pre cestovný ruch je aj čistota
Podľa ich slov existuje niečo v kompetencii samosprávy, na čo sú turisti zvlášť citliví.
„Je to údržba miestnej cestnej infraštruktúry, parkovanie v centre mesta, či v blízkosti navštevovaných historických pamiatok, údržba a poriadok verejných plôch a zelene a všeobecná čistota v meste,“ uviedli Erika Šalátová a Monika Gladišová.
Podmienky v meste sa podľa ich slov stávajú rozhodujúcim faktorom hodnotenia turistickej destinácie a často aj rozhodujú o prípadnom opätovnom navštívení mesta.
Pamiatky ľudí zaujímajú málo
Opýtali sme sa náhodne ľudí, či si chodia obzerať pamiatky. Katarína Segľová chodí do Ľubovne väčšinou na pracovné cesty.
„Skôr mi napadne Červený Kláštor. Do Ľubovne chodím iba pracovne a vtedy ani nemám čas na pamiatky,“ povedala.
Dominika pochádza zo západu Slovenska. Na východe sa ocitla zatiaľ iba druhýkrát v živote. „Nie že by som nemala o pamiatky na východe a v Starej Ľubovni záujem, ale už keď mám cestovať, tak radšej na pláž ako za akýmikoľvek pamiatkami,“ uviedla.
Katarína Ďurišová ich tiež nevyhľadáva. „Nikdy som sa o pamiatky na Slovensku nezaujímala. Pútavé sú pre mňa iné veci, krajiny. Pretože pamiatky v iných krajinách majú celosvetovú hodnotu a medzinárodný rozmer. Na Slovensku som sa narodila, poznám históriu a kultúru národa, tak chcem spoznať aj ostatné.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
