Zdravotná sestra z oddelenia patologických novorodencov Gabriela Kucová je čerstvou nositeľkou ocenenia Biele srdce.
POPRAD. Gabriela Kucová pracuje dvadsaťtri rokov na jednotke intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti v popradskej nemocnici.
„Pracujem na oddelení, kde sú maličké alebo choré bábätká. Sú to napríklad deti, ktoré sa narodili predčasne. Tým poskytujem základnú ošetrovateľskú starostlivosť, prebaľujem ich, kŕmim. Starám sa o odbery, infúzie, podávanie liekov alebo aj o resuscitácie,“ popísala náplň svojej práce Kucová.
Intenzívna práca
Gabriela Kucová je rodenou Popradčankou. Po tom, čo vyštudovala strednú zdravotnícku školu, nastúpila v roku 1991 do miestnej nemocnice na oddelenie rizikového novorodenca.
Napriek dlhoročnej práci na oddelení syndrómom vyhorenia ešte nikdy netrpela.
„To, že som sa takému stavu vyhla, pripisujem kolegyniam a rodine. V práci máme naozaj dobrý kolektív,“ popísala sestrička.
Okrem nej je na oddelení ďalších sedemnásť sestier.
„Je to kvôli tomu, že sa u nás nachádzajú ťažké stavy. V službe potrebujeme aspoň tri alebo štyri sestry,“ vysvetlila Kucová.
Priznáva, že je to naozaj intenzívna práca. „Dvanásť hodín, toľko trvá jedna zmena, je veľa a to či už na detskom, na nedonosenskom, očnom či neurologickom oddelení. Stále je to práca s ľuďmi,“ dodala.
Najťažšie je, keď nemôžete povedať, že bude dobre
Na oddelení predčasne narodených detí musia sestry čeliť i kritickým situáciám. Aj ona už resuscitovala nejedno bábätko.
Na otázku, ako často nastáva takáto situácia, odpovedala, že sú obdobia, kedy je počet nutných zásahov oveľa vyšší. Tie sa však striedajú s obdobiami, kedy je pokoj.
„Ťažko povedať, od čoho to závisí. Niekedy máme na oddelení dlhšie ťažšie stavy, aj mesiac, dva, či tri. Potom to napríklad na pol roka ustane,“ popísala Kucová.
„Na tejto práci je najťažšie to, keď niekomu nemôžete povedať, že bude dobre. Snažíme sa pravdu podať čo najjemnejšie, často i okľukou. Potom už mamičky vedia, o čo ide. Poznajú nás. Vedia, že keď niečo nepovieme priamo, nie je to veľmi dobré,“ povedala sestra.
Smútok i radosť na oddelení
Najbolestnejšie sú úmrtia. „Najhoršie je, keď to trvá dlho. Keď vieme, že bábätko zomrie, a my mu nemôžeme nijako pomôcť,“ uviedla sestra.
Mnohé vrodené chyby sa však dajú vyriešiť operačne.
„Keď má dieťatko napríklad choré srdiečko a chyba je operovateľná, ide do bratislavského kardiocentra. Ak by však takýto zákrok dieťa neprežilo, alebo by neprežilo transport, zostáva u nás. A my vtedy už vieme... A vedia to aj rodičia,“ popísala najťažšie chvíle svojej práce Kucová.
Rovnako ako každá práca, i tá na oddelení patologických novorodencov prináša však aj chvíle, na ktoré sestry rady spomínajú.
„Najkrajším zážitkom bolo, keď sme mali pred dvoma rokmi tridsiate výročie existencie oddelenia. Prišli naň deti, ktoré nemali ani kilo, keď sa narodili. Boli tam, prišli nás pozrieť. Niektorí už aj ako dvadsaťroční,“ spomínala Kucová.
Cenu Biele srdce na republikovej úrovni v kategórii sestra v praxi udelila Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek Kucovej v Bratislave.
Gabriela Kucová je viceprezidentkou regionálnej komory sestier a pôrodných asistentiek, pomáha s organizáciou regionálnych či celoslovenských seminárov a konferencií, prípadne na nich sama prednáša. Za región bola ocenená len ona.
Podľa komory je Biele srdce morálnym ohodnotením práce a úsilia ľudí, ktorí dokážu a sú stále ochotní robiť niečo nad rámec svojich pracovných povinností. Cenu udeľuje na dvoch úrovniach – republikovej a regionálnej.
Autor: Dominika Braná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
