Hlavným mládežníckym kolektívom v meste Stará Ľubovňa a jeho okolí je už dlhoročne FK Junošport, ktorý si na futbalovom poli neustále vytvára podstatne veľký význam. V jeho radoch vytrvalo pracuje niekoľko spriaznených ľudí, ktorí pre kvalitnú činnosť tohto klubu vynakladajú množstvo svojho úsilia a času. Jedným z týchto subjektov je kormidelník Miroslav Furtkevič, ktorého dlhodobé výsledky zodpovednej práce pri výchove mládeže sa nepretržite odrážajú nielen v kariére mladých odchovancov, ale i na celkových dosiahnutých úspechoch.
ST. ĽUBOVŇA. V nasledujúcom rozhovore sme práve túto dôležitú osobu oslovili, aby sme sa jej opýtali nielen na zhodnotenie vlaňajšieho ročníka, ale aj očakávania na novú sezónu.
Máte za sebou mládežnícku sezónu 2013/2014 vo vašom Junošporte. Splnila všetky vaše očakávania v jednotlivých kolektívoch účinkujúcich medzi elitou východoslovenských a podtatranských tímov?
„V prvom rade musím povedať, že sme veľmi sklamaní rozhodnutím KFZ, že vykonal reorganizáciu súťaží, ktorá nám vôbec neprospela, nakoľko nás zaradili do II. ligy, kde sa nachádzali aj mužstvá z III. ligy. Nie je totiž možné, aby kolektívy starších a mladších žiakov si počas celej sezóny nezahrali ani jeden zápas s herne vyrovnaným súperom. Potvrdil to fakt, že vo všetkých 44 súťažných zápasoch sme vyhrali a dosiahli vysoké skóre s výrazným priemerom až 8 gólov na duel, čo je, myslím si, že veľmi veľa. VsFZ by si mal podľa mňa uvedomiť, že ak podstúpil reorganizáciu I. ligy, mal vytvoriť aj jednu silnú II. ligu, aby si mužstvá ako St. Ľubovňa, Vranov, Košice a pod. mohli zahrať aj kvalitnejšie stretnutia.“
Na začiatku futbalového ročníka ste naznačili stav neľahkého obdobia, ktorým vaša mlaď prechádzala. Dokázali ste počas sezóny nájsť správny kľúč k odstráneniu vzniknutých problémov?
„Napriek vzniknutým problémom, ktoré sa pri futbale vždy nájdu, sme sa usilovali vždy niečo riešiť. Osobne si myslím, že mládež u nás v súčasnosti napreduje dobrým smerom, no treba zdôrazniť, že chýba nám tu len umelá tráva, aby sme mohli ísť výkonnostne vyššie. Som taktiež rád, že tu prevláda skôr akési odhodlanie vekovo starších i mladších ľudí, ktorí sa už od začiatku venujú mládeži (K. Kačmarčík, Sivuľka, P. Karaš, Nemergut). V tomto kolektíve sa snažíme hľadať stále riešenia, aby sme dokázali mládež pritiahnuť na futbalové ihriská a zároveň im vytvoriť podmienky, aby futbalovo naďalej mohli rásť.“
Ako by ste zhodnotili futbalový rast vašich talentov v jednotlivých družstvách vekových kategórií?
„Som presvedčený, že vzhľadom na tie podmienky, ktoré máme k dispozícii, dokážeme vychovať veľa futbalistov, ktorí sa presadzujú aj v najvyšších slovenských súťažiach v ligových mužstvách. Dokonca sa môžeme pochváliť aj odchovancom Viktorom Jedinákom, ktorý je pravidelný reprezentant v kategórií 15-ročných a momentálne už i 16-ročnej kategórie. Samozrejme ma teší, že naši odchovanci aj v súčasnom období pôsobia v najvyššej slovenskej súťaži, kde sa im herne darí a vo svojej futbalovej kariére úspešne napredujú.“
Každý futbalový ročník dokáže pre mládežníckeho trénera priniesť množstvo radosti, ale aj sklamania. Prežívali ste počas pôsobenia vašich zverencov viac potešenia, alebo smútku?
„V prvom rade síce treba poznamenať, že zápasy sme stále vysokým rozdielom vyhrávali, čo je určite potešenie, no z druhej strany si myslím, že výkonnostne to nebolo to, čo som si predstavoval a všetci si priali. Osobne si totiž vždy prajem radšej silnejších súperov a niekedy možno s niektorým z nich aj prehrať, čo by chlapcom predsa len výkonnostne dalo viac, ako stále vyhrávať. V tejto sezóne totiž takmer žiadny zo súperov dostatočne nepreveril našu obranu, čo znamená, že táto súťaž vôbec nesplnila moje očakávania. Veľkým sklamaním taktiež je, že v oboch kategóriách starších i mladších žiakov sme naozaj nenašli žiadneho súpera, ktorý by sa nám aspoň trošku herne vyrovnal. Pre chlapcov boli síce výhry dôvodom k radosti, ale boli to podľa mňa akési Pyrrhove víťazstvá.“
Koučing pri vyrastajúcej futbalovej mládeži je v mnohých prípadoch veľkou drinou, s ktorou si však vždy úspešne poradíte. Na ktoré najúčinnejšie metódy kladiete najhlavnejší dôraz, aby bola vaša trénerská práca čo najjednoduchšia?
„Musím na úvod podotknúť, že v mládežníckych kategóriách musíme v prvom rade čo najlepšie hrať futbal. Dôležitými faktormi sú technika či už pravou, alebo ľavou nohou, vonkajším a vnútorným priehlavkom ako aj kolektívne poňatie hry. Futbal je predsa len kolektívna hra, v ktorej musí každý odovzdať všetko, čo je v jeho silách, a vie, pre prospech mužstva. Osobne si myslím, že veľmi dôležité je, aby si každý z hráčov vždy uvedomil, že nie je na ihrisku iba sám a nehrá pre seba, ale pre kolektív, klub a mesto. Popri práci ma ale dosť mrzí, že základy telesnej výchovy dnešnej mládeže na školách sú veľmi slabé. Do klubu totiž prichádzajú chlapci, ktorí naozaj majú hlavné problémy, ako je technika behu a nehovoriac už o základoch gymnastiky, ktoré vôbec neprevládajú v týchto kategóriách.“
Momentálne aj vo vašom klube prebieha prechodné letné obdobie, počas ktorého prichádza aj k mnohým zlepšovacím plánom a príprave na novú súťaž. Na aké hlavné atribúty v tomto čase kladiete azda najväčší dôraz?
„Minulú sezónu sme ukončili práve Memoriálom nášho bývalého prezidenta Vladimíra Jaceníka a ešte sme sa v úvode júla zúčastnili v Prešove na veľkom medzinárodnom turnaji Fragaria cup. Momentálne majú chlapci prázdninové voľno a v úvode augusta nám začne príprava na nový súťažný ročník, v ktorej budeme klásť väčší dôraz ako vždy samozrejme na techniku, vytrvalosť a rýchlosť, pričom tieto dôležité atribúty by sme zároveň chceli v nastávajúcom čase zapracovať do mužstva ešte viac. Odchovancov v našom klube nám síce pribúda, ale musím skonštatovať, že nakoľko im nevieme vytvoriť čo najideálnejšie podmienky, tak nám veľa z nich odchádza do ligových mužstiev.“
Dlhodobá funkčnosť Junošportu na futbalovej scéne potvrdila, že práca s mládežou v tomto klube sa rodí z nadšenia mnohých zainteresovaných, ktorým tento mládežnícky klub prirástol ešte viac k srdcu. Ste presvedčený, že i v týchto neľahkých podmienkach okolo koženej v tomto meste sa záujem verejnosti o futbalovú mlaď nikdy nevytratí?
„Musím uviesť, že pri futbalovej mládeži v našom klube sme už dlhodobo stabilizovaný kolektív a už by sme veľmi radi prijali do svojich radov nejakých mladších členov, akými sú teraz P. Karaš a Nemergut. Keďže už oni prišli k nám, sme veľmi radi a budeme ešte viac, keď prijmeme ďalších, možno aj z radov našich odchovancov, resp. trénerov. Uvedomujem si , že je to veľmi náročná práca najmä na čas, pretože futbal si vyžaduje celého človeka a nielen takého, ktorý má niekedy voľný čas. Pevne verím, že do budúcnosti dokážeme opäť vytvoriť ešte silnejší realizačný tím funkcionárov a trénerov, ako je to teraz a dokážeme dať chlapcom toho strašne veľa.“
Čo si najviac prajete do vašej ďalšej činnosti pri futbalových talentoch, ktoré majú pod vašimi rukami istotu bezpečného rastu a napredovania?
„V prvom rade by sme si všetci priali, aby sme mali k dispozícii konečne už umelé ihrisko, čím by sa nám zároveň oveľa viac skvalitnili tréningy. V druhom rade by podľa mňa mala byť vytvorená taká reorganizácia súťaže, ktorá by nám skôr pomohla ako ublížila. Znamená to, že by sa po vzore I. ligy vytvorila silná II. liga, v ktorej by sme si v konkurencii herne vyspelých mužstiev dokázali čo najúčinnejšie zrovnať svoje sily.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
