Starú drevenicu presťahujú z Veľkého Lipníka do skanzenu

Drevenicu z roku 1885 rozoberú a prevezú. Aj s kompletným vybavením ju sprístupnia na budúci rok.

Drevenicu z roku 1885 postupne rozoberú a prevezú. Aj s kompletným vybavením ju sprístupnia na budúci rok.

VEĽKÝ LIPNÍK. Vo Veľkom Lipníku sa začalo veľké sťahovanie. Ľubovnianske múzeum sa rozhodlo presťahovať drevenicu č. 100 z Veľkého Lipníka v okrese Stará Ľubovňa do skanzenu pod hradom Ľubovňa.

„Už je dole strecha, začali sme rozoberať obvodové trámy,“ povedal riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík.

Drevenicu podľa neho už pred 40 rokmi vytypovali pamiatkari ako objekt, ktorý by mal byť v skanzene.

Od roku 2006, kedy zomrela posledná majiteľka drevenice, rokovalo vedenie múzea s dedičom, s ktorým sa napokon dohodli.

Posledná obyvateľka zanechala skvosty

Posledná obyvateľka Katarína Šugová v drevenici za sebou zanechala aj mnohé historické skvosty. Približne 300 artefaktov, ktoré denne používala, sú dnes už zbierkovými predmetmi Ľubovnianskeho múzea.

"Našli sme jej osobné veci, napríklad šlabikár z prvej svetovej vojny, jej zapísané výpovede, takže si vieme predstaviť, aký život viedla," doplnil Mikulík.

Pôvodná majiteľka zomrela vo veku 91 rokov v roku 2006, v drevenici žila so svojím bratom a živili sa roľníctvom.

Etnografi ju navštívili ešte v 70. rokoch, kedy bola v plnej sile a vôbec neuvažovala o tom, že by túto drevenicu predala. Už vtedy však bola vytypovaná, že mala skončiť v skanzene.

"My sme túto dreveničku našli tak, že na stole bola modlitebná knižka, petrolejka a fotografia jej príbuzných, ktorí žijú v Kanade a Amerike," zdôraznil Mikulík s tým, že sa opäť podarilo zachrániť kus kultúry ľudovej architektúry.

Samotnému sťahovaniu predchádzal polročný výskum, bolo potrebné drevenicu odfotografovať, nakresliť konštrukčné spoje, ošetriť ju i urobiť výskum v dedine a na cintoríne, kde je pôvodná majiteľka pochovaná.

Bude to najstaršia drevenica v skanzene

Drevenica z Veľkého Lipníka bude najstaršou drevenicou v skanzene. Podľa Mikulíka bude prvou, ktorej celé vybavenie bude pôvodné. V ostatných objektoch v skanzene ide väčšinou o zozbieraný materiál z jednotlivých dedín.

Po prevoze začnú s jej konzerváciou, čistením a dokumentovaním jednotlivých predmetov. Ešte v tomto roku by chceli v skanzene postaviť steny drevenice. Miesto, ako i murované základy už sú pre drevenicu pripravené.

Jediné, čo bude na drevenici nové, bude šindľová strecha.

Nový prírastok v skanzene chcú pre verejnosť sprístupniť na začiatku budúcej letnej sezóny.

Otvoria tri objekty

Drevenica z Veľkého Lipníka je jedným z troch objektov, ktoré plánuje múzeum slávnostne sprístupniť pre verejnosť v budúcom roku.

Ľubovniansky skanzen si v roku 2015 pripomenie 30 rokov od otvorenia národopisnej expozície v prírode.

Okrem drevenice z Veľkého Lipníka to bude aj hospodársky trakt z Ruskej Vole a prícestná kaplnka z Hniezdneho.

Trojpriestorová hospodárska budova z Ruskej Vole má spodnú časť postavenú z kameňa, zvyšok tvorí drevená stĺpová konštrukcia so sedlovou strechou a šindľovou krytinou. Objekt pôvodne slúžil ako maštaľ či stodola, teda miesto, kam zaťahovali vozy.

Tretí objekt, ktorým si chce múzeum pripomenúť 30 rokov od otvorenia skanzenu, bude kaplnka z Hniezdneho.

V tomto prípade pôjde o kópiu, keďže originálnu kaplnku nie je možné presunúť z jej pôvodného miesta.

Dalibor Mikulík priznáva, že prevádzka skanzenu je náročná. Aj to je jeden z dôvodov, prečo viaceré zaujímavé objekty na svojich pôvodných miestach zanikajú. Taký je aj prípad nemeckého meštianskeho domu v Podolínci, ktorý chcelo Ľubovnianske múzeum v minulosti kúpiť. Pre nedostatok peňazí sa tak nestalo a objekt zanikol.

Ľubovniansky skanzen pod hradom Ľubovňa navštívi ročne okolo 40 000 návštevníkov.