VYSOKÉ TATRY. Ak rodič pestuje lásku k horám, snaží sa ju preniesť aj na svoje ratolesti. Záchranári neodporúčajú do hôr chodiť s batoľatami.

Nenáročné poldenné túry odporúčajú až deťom starším ako sedem rokov.

Učiť deti od mala hory milovať a nie vypestovať v nich k Tatrám odpor. To by mali mať na mysli rodičia, ktorí sa rozhodnú vybrať sa na túry v spoločnosti svojich detí. Záujem dieťaťa a dospelých býva rozdielny.

Odborníci tvrdia, že na túry majú malé deti ešte čas. „Hory sú tu stále a preto nie je potrebné, aby na Gerlachovský štít vystúpil šesťročný chlapec, či dievča,“ tvrdí horský vodca Michal Gerčák.

Dieťa v horách nemá byť výkladnou skriňou

Predseda dobrovoľného zboru Tatranskej horskej služby Jaroslav Švorc hovorí o tom, že čím je dieťa mladšie, tým je jeho záujem o túry menší. Nevie posúdiť ich účel.

Malým, 3- až 4–ročným deťom odporúča iba krátke prechádzky v pásme lesa, nie vo vysokohorskom teréne.

Poldenné túry bez náročných úsekov sú vhodné až pre deti od 7 do 11 rokov. Deti od 11 - 12 rokov môžu už absolvovať aj náročnejšiu túru.

Rodičia by však mali myslieť na ich zdravotný stav, akú má dieťa kondíciu a hlavne na jeho vlastný záujem.

„Často sa stretávam s tým, že dieťa na túre má len pre rodičov zvýšiť ich atraktívnosť, alebo prispieť k tomu, že ich dieťa už má za sebou napríklad Kriváň, alebo Téryho chatu. Pritom to dieťa možno ani nevníma to, prečo sa túry robia,“ poznamenal Švorc.

„Často stoja práve osobné ambície rodičov ako motivácia pre zdolávanie ťažkých túr a výstupov nad záujmami detí,” uviedol tiež vodca Gerčák.

Jednou z príčin, pre ktorú najmenšie deti na hory nepatria, je aj to, že nedokážu rodičom povedať, že niečo nie je v poriadku. Problémy mu môže spôsobiť aj to, keď ho rodič vynesie príliš vysoko.

„Spomínam si na prípad, keď malé dieťa vynesené na chrbte otca malo problémy s dýchaním, začalo sa takmer dusiť a neskôr sa ukázala ako príčina výška a riedkosť vzduchu,“ zaspomínal si Švorc.

Väčšie deti nestraťte z očí

Deti sú čiperné a rady pobehujú popredu. Ak sa rozhodnete vziať ich so sebou, nikdy ich nestraťte z dohľadu.

Záchranár si zaspomínal na deti, ktoré sa stratili pri vodopádoch Studeného potoka. Bežali pred rodičmi, no na križovatke sa vybrali iným smerom. Hľadali ich niekoľko hodín.

Najmrazivejším je však príbeh malého Thomasa, na ktorého si Švorc spomenul. Mal 10 rokov a počas túry sa stratil svojim učiteľkám v Západných Tatrách.

„Prežil dva dni a dve noci sám vo vysokohorskom teréne. Osobne som sa pátrania po ňom zúčastnil. Po prvej noci sme už ani my neverili, že chlapec prežije. Napokon sa tento prípad skončil šťastne a chlapec prežil, aj keď s určitými zraneniami. Moje odporúčanie pre rodičov s deťmi na túrach je, že za žiadnych okolností nesmú rodičia stratiť s deťmi vizuálny kontakt, nesmú dovoliť väčšie vzdialenie sa detí od rodičov, na každej križovatke ciest sa musí celá rodina, a to platí aj pre skupiny menej skúsených, dospelých ľudí stretnúť - nik nesmie po križovatke pokračovať bez toho, aby ostatní o ňom vedeli,“ uzavrel dobrovoľný záchranár.

Pozor aj na vrtochy počasia

Nepríjemnosti môže spôsobiť aj počasie. Dieťa v horách dokážu búrky poriadne vystresovať.

Plánovať túru treba v istom počasí, nie v období nestáleho počasia keď sú búrky a podobne. Tie sú psychicky náročné aj pre dospelého, nie to pre dieťa,“ uvádza horský záchranár.

U detí tiež ľahko dochádza k podchladeniu. „Hovoríme o prípadoch, keď rodičia zoberú na výlet jedenapolročné či dvojročné deti. Väčšinou sú tieto deti v sedačkách, nehýbu sa, a keď začne pršať, vo vyšších polohách sa výraznejšie ochladí. Takéto deti sa s tým ťažšie dokážu vyrovnať,“ povedal pre SITA riaditeľ Horskej záchrannej služby Jozef Janiga.

V prvom augustovom týždni popoludní zasahovali horskí záchranári v Nízkych Tatrách a v Slovenskom raji pri dvoch podobných prípadoch. V jednom malo dieťa 1,5 roka, v druhom tri roky.

V oboch prípadoch rodičov zastihla v horách búrka s intenzívnym dažďom. Pri príchode záchranárov už deti javili známky podchladenia. Oba prípady sa skončili bez následkov.

Základné pravidlá

Vynechať náročné túry s technickými úsekmi, ako je napríklad Priečne sedlo.
Zvoliť si vychádzku niekde k Popradskému plesu alebo k Sliezskemu domu, kde aj v prípade nepredvídaných ťažkostí je možné skôr zabezpečiť pomoc. Túra by mala byť primeraná kondičnej i technickej vyspelosti dieťaťa. „Ak dieťaťu pripravíte náročnú túru, na ktorú bude mať zlú spomienku, a budete v tom takto pokračovať, určite na hory zanevrie,” upozornil horský vodca Gerčák. Začať treba s ľahšími túrami a ak vidíme, že dieťa má na to fyzicky i psychicky, potom plánovať náročnejšie túry.

Nezabudnúť na dostatok občerstvenia.
Dospelý môže v prípade potreby zabojovať a vydržať napríklad bez jedla alebo tekutiny, ale dieťa je menej odolné voči takejto „krízovej situácii“.

Vybavenie aj pre deti
Postarať sa, aby malo dieťa výbavu vhodnú do hôr. Ako uviedol horský vodca, veľakrát sa stáva, že rodičia majú vhodné turistické vybavenie (oblečenie do vetra, do dažda, obuv) a deti majú nevhodnú turistickú výstroj.

Počúvať vôľu dieťaťa.

jp

[content type="fb" stype="fanpage" url="https://www.facebook.com/pages/Vysok%C3%A9-Tatry-na-Facebooku/342066954819"][/content]

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš