Tvrdia, že vysoké schody či obrubníky nie sú pre nich správne prispôsobené.
POPRAD. Pohybovať sa v meste je pre mnohých hendikepovaných Popradčanov dosť náročné. Problém im nerobia iba vstupy do niektorých obchodov, ale tiež vysoké obrubníky a schody.
Lucia je z Popradu a má 38 rokov. Posťažovala sa nám na problematické pohybovanie sa po meste a aj námestí v Poprade. Lucia má poškodené kĺby, trpí reumou. Problém má s oboma nohami.
„Ja keď chodím po meste, musím si všade zanadávať. Chodím s dvomi barlami a keď je aj niekde klzko, ak náhodou prší, tak sa sama vôbec neodvážim, stále musí ísť niekto so mnou,“ uviedla Lucia Schönwiesnerová.
Má pocit, že na ľudí, ktorí majú s pohybovaním problém v meste, sa veľmi nemyslí. „Keď vylepšujú námestie vôbec nemyslia na tých ľudí, ktorí sú imobilní. My sme turistické mesto a v dnešnej dobe je veľa ľudí s paličkami alebo aj na vozíkoch po úrazoch a samostatne sa nedostanú všade. Nie je nikde taký ľahký prístup v tom Poprade. Všade sú vysoké obrubníky, schody,“ posťažovala sa nám.
Lucia tvrdí, že na námestie chodí výlučne iba so sprievodom. Nevie si predstaviť, ako by sa pohybovala sama. „Dobre sa chodí na mestský úrad, tam je spravený výťah,“ uviedla Lucia.
Okrem úradu je nájazd spravený aj do Domu kultúry a do popradskej Arény a na zimný štadión.
Nepochopia, aké je to dôležité
Lucia tvrdí, kto to nezažil na vlastnej koži, nepochopí, aké to je, keď si človek nevie pomôcť sám. Hovorila o tom, že rada by sa vybrala na námestie aj častejšie, avšak musí sa prispôsobovať vždy ľuďom, ktorí ju sprevádzajú.
O tom, že prechádzka v meste je pre takých ľudí náročná, svedčí aj vyjadrenie dôchodkyne Zuzany. Pohybuje sa za pomoci paličky.
„Bolí ma všetko, kým sa dostanem, kam chcem. Aj keď sa snažím vyberať si cestičky, ktoré sú menej strmé, alebo kde nemusím zdolať toľko schodov, vždy sa niečo nájde. Malo by sa o to postarať mesto,“ povedala.
Prekvapuje ju, že v Tatrách majú aj bezbariérové turistické chodníky. Podľa jej slov – ak sa dajú prispôsobiť hory, musí sa dať aj mesto.
Dvadsaťpäťročná Jana Jacková má na to však iný názor. Myslí si, že v Poprade to nie je až také tragické.
„Ľudia so zdravotným hendikepom majú blízko parkovacie miesta, námestie je taktiež vyriešené pekne rovinato a bez prevládajúcej zámkovej dlažby, po ktorej by sa vozičkárom zle jazdilo a dôchodcom tak v nich neostávajú zapichnuté francúzske barly ako v iných mestách,“ dodala.
Bezbariérové vstupy mesto nariaďuje
Hovorca mesta Marián Galajda nás informoval, že samospráva v meste nezodpovedá za prístupy do súkromných prevádzok a budov, ktoré sa nachádzajú v jej vlastníctve.
Pri stavbách, ktoré už stoja, mesto podľa jeho slov nemá v zmysle zákona možnosť nariadiť majiteľom, aby sa zabezpečili bezbariérovými prístupmi.
Inak je to však pri budovách, ktoré v meste pribúdajú. „Pri nových stavbách určených pre užívanie verejnosťou musí byť projekt vypracovaný tak, aby v ňom bol riešený aj bezbariérový prístup,“ ubezpečil Galajda.
Radnica tiež tvrdí, že sa snaží pri jednotlivých investíciách bezbariérovosť zohľadňovať v maximálne možnej miere.
„Najnovšie aj bezbariérový byt v novostavbe so sociálnymi bytmi na Levočskej ulici či nájazdy na novozrekonštruovaných chodníkoch,“ povedal Galajda.
Sú aj bezbariérové turistické trasy
Prvá vznikla už pred siedmimi rokmi. Niekoľko bezbariérových trás vhodných pre hendikepovaných alebo aj pre mamičky s kočíkmi majú aj vo Vysokých Tatrách.
Najznámejší je chodník zo Starého Smokovca cez Hrebienok až na Rainerovu chatu, ktorý otvárala kráľovná Alžbeta II.
Vo Vysokých Tatrách sú bezbariérovo upravené aj chodníky od zastávky električky Popradské pleso na Popradské pleso, z Tatranskej Javoriny k horárni Podmuráň a z Lysej Poľany k horárni v Bielovodskej doline.
V Pieninách je jedinou bezbariérovou trasou chodník cez Prielom Dunajca z Červeného kláštora do Lesnice.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
