Aktuálna výstava Tatranskej galérie v Poprade prezentuje dielo umelca, ktorý tvorí pod Tatrami už viac ako štyridsať rokov, detailne a komplexne. Inými slovami od A po Z. Návštevníci majú možnosť do 2. novembra zoznámiť sa nielen s autorovou umeleckou činnosťou, ale tiež spoznať Imricha Svitanu ako človeka. Od jeho začiatkov až po súčasnú tvorbu.
POPRAD. Rozsiahle priestory bývalej elektrárne umožnili výstavu koncipovať do šiestich tematických okruhov.
Ide o sochu, kresbu, šperk, medailu, mincu a fotografiu.
„Odkedy Tatranská galéria otvorila svoje brány na Hviezdoslavovej ulici, mal som v hlave jasný plán,“ začal svoje rozprávanie Imrich Svitana. „Predstavoval som si, ako ju zaplním. Tá šanca teraz prišla.“
Umelec tohto roku oslávil sedemdesiatku. „Za ten dlhý čas som sa zúčastnil desiatok individuálnych a kolektívnych výstav doma i v zahraničí. No až dnes môžem prezentovať svoje dielo do hĺbky v rozmeroch, aké predtým neprichádzali do úvahy.“
Akademický sochár
Do umeleckého povedomia, najmä u odbornej verejnosti, sa Imrich Svitana dostal predovšetkým svojimi prevedeniami v oblasti medaily a šperku, ktorými pravidelne čerí vody celoštátnych či medzinárodných súťaží.
„Aj keď som na tomto poli dosiahol isté úspechy, je úsmevné, že ma mnohí vykresľujú ako medailéra alebo šperkára. Sám seba totiž považujem hlavne za sochára. Sochárstvo som študoval, a neskôr ma dlhé roky živilo,“ zdôrazňoval Svitana.
„V mojom prípade sa medaila a šperk spájajú s komornou tvorbou. Vždy som ich bral ako zábavu a oddych od náročnej práce v exteriéri.“
O pravdivosti jeho slov svedčia významné monumentálne realizácie v architektúre. Priečelím železničnej stanice v Poprade počnúc a rôznymi pamätnými tabuľami končiac, napr. pamätná tabuľa J. Brokoffa v Spišskej Sobote či bronzová tabuľa M. Benku na Štrbe.
Milionár nemá na chlieb
Záujemcovia, ktorí v týchto dňoch Tatranskú galériu navštívia, môžu obdivovať takmer 150 Svitanových diel. Väčšina je na predaj.
„Ak by som vystavené exponáty speňažil, určite je zo mňa milionár. A pritom dosť často sa mi stáva, že ráno nemám na pečivo, na jogurt,“ povzdychol si Svitana.
Na otázku, ktoré zo svojich diel si cení najviac, odpovedal prekvapivo: „To máte podobne ako v rodine. I tu sa často rodičov pýtame, ktoré dieťa im je najmilšie. Odpoveď? Posledné je najmilšie. Staršie už totiž dávno odrástli, a niet okolo nich toľko roboty.“
Napokon Imrich Svitana, známy tiež vďaka studnici nevyčerpateľných nápadov z rôznych umeleckých oblastí, svojou prácou nepriamo na výstavu pozýva: „Každú vec som robil poctivo a najlepšie, ako som vedel. Tvoriť je môj život, iný nemám. Aj keby ma pripútalo na invalidný vozík, budem musieť niečo urobiť.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
