Tréner Vorobeľ: Deťom sa páči rýchlosť v pohybe

Karatistický oddiel ŠKM Stará Ľubovňa odštartoval v septembri sezónu 2014/2015.

STARÁ ĽUBOVŇA. Vzhľadom na to sme oslovili tamojšieho dlhoročného trénera tohto klubu Františka Vorobeľa, s ktorým sme sa obzreli nielen za doterajším účinkovaním ŠKM v roku 2014 na karatistickej scéne, ale opýtali sme sa ho aj na očakávania a ciele do nastávajúceho obdobia už práve rozbehnutej sezóny.

Máte za sebou už viac než dve tretiny tohtoročného účinkovania karatistického oddielu ŠKM Stará Ľubovňa na domácej i zahraničnej scéne. Ste s dosiahnutými výsledkami vašich mladých talentov v klube počas tohto obdobia maximálne spokojný?

„V prvom rade treba podotknúť, že ak by bol človek maximálne spokojný, asi by ho to neposúvalo dopredu. O spokojnosti však nepochybujem, pretože od začiatku tohto roka sa blížime k želateľnému maximu. Doposiaľ sme na majstrovstvách Slovenska získali vyše 30 medailí, pričom v kategórii žiakov a v súťaži družstiev sme mali aj majstrov Slovenska. Darilo sa aj karatistickým začiatočníkom, kde v najmladšej kategórii 5 až 7–ročných žiačok v skupine kumite skončili dievčatá na druhých miestach. Myslím si, že práve to je pre budúcnosť dobrá perspektíva, lebo všetky karatistky, ktoré skončili ako majsterky Slovenska, pokračujú vo svojej kariére aj v novej súťažnej sezóne. Pevne verím, že elán a chuť, ktorú stále majú, im vydrží čo najdlhšie a svoju kariéru potiahnu u nás čo najdlhšie. Musím dodať, že účinkovanie v tomto roku bolo na počet súťaží dosť náročné, pretože sme takmer každý druhý týždeň absolvovali nejakú súťaž. Bola to výrazná záťaž nielen na pretekárov, ale aj pre nás po finančnej stránke. Na regionálnych súťažiach štartovalo 40 našich pretekárov a na podujatia sme cestovali autobusom, čo vyžaduje dosť veľké výdaje.“

So začiatkom nového školského roka ste zaiste aj vo vašom klube odštartovali novú sezónu činnosti ŠKM 2014/2015. S akými predsavzatiami a hlavnými plánmi ste do nej vkročili?

„Prvým plánom bol už v polovici septembra nábor nových členov do klubu. Neustále totiž treba dopĺňať všetky vekové kategórie mladými záujemcami o tento šport. Taktiež sa musíme zodpovedne venovať maličkým začiatočníkom, no môže nás tešiť, že v klube máme už 6 kvalifikovaných trénerov, ktorí sa zúčastňujú tréningov. Jeden z koučov síce pracuje na zmeny, no ostatní nie, takže pravidelne pomáhajú pri práci s maličkými talentmi. Chodia s nimi na súťaže a taktiež sú rozdelení do jednotlivých skupín. Každý z trénerov sa venuje jednej vekovej skupine, takže vieme si to skvele ustrážiť a zároveň máme aj dosť dobrý prehľad o pretekároch, ktorí sú momentálne v dobrej forme. Novými trénermi sú aj takí, ktorých aj deti sú pretekári, cvičia s nimi a karate sa prakticky venujú viac ako 5 rokov. Ďalšou skupinou ešte sú aj bývalí pretekári, či už je to Samo Truska, Jakub Kaleta, alebo moji synovia Roman a Adam. Títo chlapci si urobili nedávno trénerské kurzy a teraz nám výborne pomáhajú. Hoci problémom je, že títo poslední, ktorých som menoval, už chodia na vysoké školy, resp. pracujú, ak nemajú skúškové obdobie a sú doma, stále nám prídu pomôcť. Musím zdôrazniť, že veľmi ma teší, že v súčasnosti máme dosť veľké zázemie, pričom v klube pôsobí vyše 100 členov.“

Každoročná sezóna dokáže popri športových úspechoch vašich zverencov priniesť množstvo príjemných chvíľ, poznatkov a odhodlania do nastávajúcej trénerskej práce. Dokázalo byť doterajšie obdobie roku 2014 pre vás v karate tou pravou výzvou do ďalšieho koučingu?

„Výzva v karate tu pre mňa stále je, pretože stále sa objaví nejaký nový talent a niekomu z karatistov sa jeden rok darí a v tom druhom zase nie. Popri ňom však prakticky účinkujú jeho kamaráti a ďalší spolucvičiaci, aby ho povzbudili a taktiež je tu i jeho tréner a rodič, aby mu dodali množstvo potrebného odhodlania. Znamená to, že ak v karate bez väčších problémov funguje spolupráca pretekár-tréner-rodič, všetko sa dá hravo zvládnuť. Treba však trocha pretrpieť aj krízové obdobie a keďže pretekári dobre vedia, že nedá sa byť vždy len hore, tento trend a situáciu berú ako bežnú vec. Moja skúsenosť s doterajšou činnosťou v karate v meste Stará Ľubovňa je asi taká, že máme tu málo športov, v ktorých môžu deti cvičiť už od piatich rokov, čo sú prakticky ešte len škôlkari. Som rád, že deti sa vedia ideálne zamestnať a proste sa im páči rýchlosť v pohybe, ktorá tu prevláda. Výhodou taktiež je, že nie je to až tak finančne nákladné, lebo karatistické oblečenie (kimonko) pre malého začínajúceho cvičenca stojí okolo 15 eur, čo je, myslím si, v dnešnej dobe aj pre tých menej solventných rodičov nie až tak náročná finančná položka.“

Čo považujete za vhodný odrazový mostík k ešte výraznejšiemu zviditeľneniu staroľubovnianskeho karate nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí v nastávajúcom čase?

„Samozrejme, je to skúsenosť pretekárov. Neustále je potrebné kvalitne cvičiť na tréningoch, pretože iba tak sa budú môcť pretekári čo najlepšie presadiť na karatistickej scéne. Ak prídu na súťaže, vždy sa musia vzájomne konfrontovať s tými najlepšími pretekármi, či u nás na Slovensku v rámci slovenského pohára a majstrovstiev Slovenska, alebo v zahraničí, kde štartujú aj iné družstvá, kluby a vyspelí pretekári. Hlavnou prioritou je, že naši pretekári majú skúsenosť s tým, že si porovnávajú svoje nadobudnuté poznatky ako reprezentanti Slovenskej republiky s reprezentantmi iných štátov na medzinárodných turnajoch a nominačných turnajoch na majstrovstvá Európy.“

Funkčnosť vášho ŠKM a ďalší nerušený rozvoj tohto športu zaiste veľmi závisí aj od podpory zainteresovaných subjektov a rodičov. Nakoľko ste s ich spoluprácou v súčasnosti spokojný?

„Tak ako som už spomínal, úspech pretekára nie je len úspechom trénera a rodiča. Deti, ktorých rodičia ich posúvajú dopredu a neúnavne podporujú, sa im nechcú odmeniť vynikajúcim výkonom len tým, že urobia radosť trénerovi, ale ak sa im venujú aj rodičia, tak jednoznačne aj im. Pretekári sú potom o to úspešnejší, pretože sa chcú poďakovať nielen trénerovi, rodičovi, ale aj všetkým, čo ich podporujú. Netreba zabudnúť aj na to, že rodičia pomáhajú nielen svojim deťom, ale ak chodíme na súťaže, berú so sebou aj iných pretekárov, čo výrazne znižuje naše náklady. Keďže štartovné na jednu súťaž sa pohybuje zhruba od 15 eur, na súťaže je dôležité so sebou vziať čo najviac pretekárov.“

Počas vašej dlhoročnej trénerskej práce ste v klube dokázali vychovať už nejedného významného karatistu, ktorý sa v terajšom čase presadil už aj na vyššej športovej úrovni. Čo si od takýchto odchovancov do budúcna ešte najviac sľubujete?

„Jednoznačne, že od nich si ani nesľubujem, pretože tým, že niečo u nás dokázali, sú nenahraditeľným zdrojom, alebo vzorom pre tých pretekárov, ktorí v karate iba teraz začínajú. Keďže v karate je súčasnosti trošku lepšie materiálne zabezpečenie, pretekár z takého mesta, ako je Stará Ľubovňa, sa dokáže už prebiť aj medzi svetovú špičku. Zároveň badajú, že skutočnosť je naozaj taká, že ten pretekár berie za silný vzor len technicky vyspelého karatistu. Moji odchovanci pre mňa samozrejme stále prinášajú nové veci a ako tréner a rozhodca slovenského zväzu karate vidím, v čom tento šport napreduje a aké techniky a taktika pretekárov sa v ňom buduje. Znamená to, že keď sa zúčastňujem rôznych súťaží, nielen osobnosť ako tréner, ale i rozhodca si všíma, kde nám treba pridať a kde sa trápime zbytočne. V súčasnosti ma taktiež veľmi prekvapuje, že pretekári, ktorí už 10 rokov necvičia karate a bývajú niekde v Bratislave alebo v iných mestách mimo Starej Ľubovne sa k nám vracajú a opäť začínajú cvičiť a pôsobia napríklad ako tréneri. Znamená to, že sme vychovali dosť dobrých pretekárov, ktorí sa dokážu v tomto športe uplatniť ako tréneri, pretože vedia ho naučiť aj iných pretekárov.“

Prísľuby do budúcnosti. František Vorobeľ si stále veľa sľubuje od vyspelejších odchovancov. Foto: Marián Dic