Povodne pred štyrmi rokmi, ďalšie záplavy pred pár mesiacmi. Voda sa vyliala presne na tých istých miestach. Bezradní Kežmarčania už nevládali čakať, spísali petíciu, obracali sa, kde sa dalo. Po dlhom čase prišla aspoň trošku pozitívna správa.

Agentúrny text sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.

KEŽMAROK. Štátny tajomník Ministerstva životného prostredia (MŽP) Slovenskej republiky Vojtech Ferencz v piatok na tlačovej konferencii dal ďalšiu nádej ľuďom, ktorí už dlhé roky bojujú s povodňami.

Na Ľubickom i Tvarožnianskom toku by mali dostať poldre konečne reálnu podobu. Tajomník otvorene vyčítal kežmarskému vedeniu, že pri riešení povodní zaspalo na vavrínoch.

Riešenia

„Jediným možným riešením, ako zabrániť záplavám v Kežmarku a okolí, je vybudovanie kapacitne dostatočných suchých poldrov v území bývalého vojenského pásma,“ uviedol už v júni pre Korzár vedúci sekretariátu generálneho riaditeľa a hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku v Banskej Štiavnici Ľubomír Krno.

Po rokoch sa poldre z projektovej fázy posúvajú ďalej.

Ministerstvo obrany cez Štátne lesy i ministerstvo životného prostredia cez Vodohospodársky podnik na pracovnom stretnutí v Kežmarku detailne vykreslili riešenia protipovodňových aktivít, ktoré ponúkajú.

Dve suché nádrže, ktoré zadržiavajú povodňovú vodu, by chceli vystavať vodohospodári. Celkovú kapacitu by mali mať 5 miliónov kubíkov a zadržať by dokázali vodu nielen v Kežmarku a Ľubici, ale aj v širokom okolí.

„Sme presvedčení, že uvedené poldre zachytia povodňovú vlnu, ak by v budúcnosti nastala,“ uviedol štátny tajomník ministerstva životného prostredia Vojtech Ferencz.

Jeden polder by mal teda vzniknúť na toku Ľubica do roku 2016. Práce na ňom plánujú začať na budúci rok.

„Druhý polder bude vybudovaný na Tvarožnianskom potoku, tam sú o niečo horšie vlastnícke vzťahy. Predpokladáme, že stavebné povolenie by sme mohli mať v závere budúceho roka a ukončenie prác predpokladáme v roku 2017,“ uviedol generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Marián Supek.

Nemajú peňazí na rozhadzovanie

Výstavba poldrov bude pre SVP nákladná. Iba prípravná fáza projektu, projektovej dokumentácie a majetkového vysporiadania bude stáť podľa Ferencza asi 200–tisíc eur. Samotná výstavba dvoch väčších poldrov ďalších 3,3 milióna eur. Ak sa však chce, všetko sa dá, a ako sám uviedol, peniaze na výstavbu nájdu.

„Pokiaľ nebudú žiadne problémy s majetkovoprávnym vyrovnaním, my urobíme všetky kroky preto, aby sme poldre zrealizovali. V prípade, že nedostaneme peniaze z rozpočtu, urobíme prerozdelenie finančných zdrojov tak, aby sme tú stavbu naozaj spravili,“ uviedol.

Štátny tajomník doplnil, že ak by bolo najhoršie, SVP môže siahnuť aj po úverových prostriedkoch.

„Riešiť protipovodňové opatrenia je vždy lepšie, ako riešiť škody, ktoré napácha povodeň,“ zhodnotil Ferencz.

Kto to nezažil, ten nás nepochopí

Bývať v dome, za ktorým vám tečie potok, je pekná predstava, ale iba dovtedy, kým neprídu silné dažde. Tu zvlášť platí – kto neprežil, nepochopí.

Na pracovnom stretnutí v Kežmarku sa zúčastnili nielen predstavitelia obcí, ale aj Kežmarčania, ktorí v protipovodňovej petícii získali 3 500 podpisov. Po tých rokoch, čo sa prosbami o vyriešenie povodňovej situácie zaoberajú, sú už voči akýmkoľvek sľubom skeptickí.

Podľa slov Miroslavy Muncnerovej uveria, až keď uvidia.

„Bola by som rada, keby sa naplnilo to, čo sa tam sľúbilo. Chcem tomu veriť a keď sa to podarí a budem vidieť výsledok, tak poviem, že nielen sľubovali, ale aj chceli pre týchto ľudí z Kežmarku a Ľubice niečo urobiť. Štyri roky sa údajne písalo a mesto sa snažilo tlačiť na kompetentné úrady a výsledok prakticky žiaden. Verím, že to čo bolo povedané, nie sú len nejaké predvolebné sľuby, tak čakáme na výsledok,“ uviedla Muncnerová.

Príbeh

Kežmarčanka tvrdí: Povodeň mi vzala manžela

O tom, že za poldre a proti povodniam sa bojovať oplatí, svedčí aj príbeh Kežmarčanky Dariny Babčanovej, ktorá petíciu ako prvá iniciovala. Vraví, že pre storočnú vodu v roku 2010 prišla o manžela.

Spoločne s Jozefom si pokojne nažívali v dome na Ľubickej ceste. Zveľaďovali si ho, starali sa o záhradku.
Štvrtého júna 2010 sa Ľubický potok, ktorý im tečie priamo za dvorom, zmenil na dravú rieku. Niesol veľké nánosy bahna. Netrvalo dlho a pivnica bola pod vodou, potom prvé podlažie domu. Sile vody sa neubránili stromy, plot, záhrada, garáž ani letný dom.

Darina Babčanová bola v práci vo Viedni, keď jej manžel zavolal a povedal jej, čo sa udialo. Okamžite prišla domov. Voda narušila statiku domu, jedna z jeho častí sa prepadla, bahno odpratávali z dvora mesiac.

Manžel bol na invalidnom dôchodku, ale v dobrej kondícii. Následky povodne však poznačili jeho zdravotný stav. Po desiatich týždňoch od záplav skonal.

jp

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš