Iveta Šimová zo Spišskej Novej Vsi má vrodenú lomivosť kostí. Táto diagnóza jej nebráni v tom, aby naplno žila svoj život. Pri svojej záľube, maľovaní, v myšlienkach precestuje celý svet.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Novovešťanka Iveta Šimová sa narodila s vrodenou lomivosťou kostí. Prognózy lekárov neboli optimistické, obávali sa, či prežije.
Malá Iveta sa už od mala nevzdávala. Detstvo prežila častejšie v nemocničných priestoroch ako doma.
Základnú školu skončila vďaka individuálnej výučbe doma. Strednú ekonomickú školu pre telesne postihnutých v Košiciach musela pre operáciu chrbtice na dva roky prerušiť. To ju ale neodradilo od toho, aby maturovala s novými spolužiakmi.
Aj napriek ťažkým skúškam srší Novovešťanka optimizmom. „Mám stredný stupeň choroby, takže môžem byť vďačná osudu, že sa mi kosti nelámu tak často,“ usmieva sa.
Svoj hendikep vníma ako súčasť života.
„Som s tým vyrovnaná, beriem to reálne. Neberiem svoju diagnózu ako hendikep. Naučila som sa s tým žiť a teší ma, že aj najbližší okolo mňa sú ústretoví. Úžasnú oporu mám v rodine a pri známych. Tí ma vnímajú predovšetkým ako človeka. Vďaka nim som v mladosti zažila rôzne stretnutia na chatách a ako dospelá som bola na dovolenke v Taliansku,“ hovorí vždy optimisticky naladená žena, odkázaná na barly a invalidný vozík.
Fascinuje ju príroda
I. Šimová začala maľovať pred vyše 10 rokmi. Zaujali ju maľované kamienky v jednom časopise. Otec, ktorý sa chodieval často prechádzať k rieke Hornád, jej prinášal okruhliaky. Kamene jej nosili aj obaja bratia.
„Zo začiatku bola technika všelijaká, ale materiálu na skúšanie som mala dostatok,“ opisuje s úsmevom.
Postupom času sa zapálená do novej záľuby odvážila maľovať na solorit a plátno. Najradšej maľuje temperami, prednosť dáva krajinkám.
„Fascinuje ma príroda, najmä jesenné obdobie. Zachytávam stromy v rôznych podobách, sú pre mňa symbolom života,“ zamýšľa sa. V jej tvorbe sa objavujú aj krajinky či zákutia historických domov.
Námety nachádzala v obrázkoch v knihách, kalendároch a pohľadniciach. V dnešnej modernej dobe nachádza inšpiráciu na internete.
Maliarka samouk sa v minulosti pokúšala skontaktovať s ďalšími insitnými maliarmi. Na návšteve v jednej z novoveských inštitúcií však neuspela.
„Veľmi by mi pomohlo, keby sa na moje výtvory pozrel niekto odborným okom. Usmernil by ma, čo by ma posunulo v tejto oblasti kvalitatívne ďalej,“ konštatuje.
Nový rozmer v živote
Nový rozmer v jej živote, ktorý sa odzrkadlil aj v tvorbe, nastal pre sympatickú ženu pred rokom, keď jej rodina zadovážila elektrický vozík.
„Ako pre ženu to pre mňa veľmi veľa znamená. Chodievam na nákupy do hypermarketov alebo chodievam do centra. Stretávam množstvo milých ľudí. Takéto slnečné dni zachytávam na plátne,“ lúči sa s nami I. Šimová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
