V Štátnom archíve v Levoči sa nachádza najstarší formulár prísah, ktorý pochádza z roku 1552. Obsahuje záväzný sľub nielen richtára, člena mestskej rady, mešťana, ale aj rôznych predstaviteľov cechov v meste, mestského drába, notára či krčmára.

LEVOČA. Prvá písomná správa o Levoči je z roku 1249. Mená richtárov v tomto období sa nezachovali.

Staré listiny však uvádzajú, že v roku 1274 zasadol na richtársky stolec v Levoči občan Sannus. Každý richtár musel pred nástupom do funkcie zložiť prísahu.

Sľuby v nemčine

V Štátnom archíve v Levoči sa nachádza najstarší formulár prísah, ktorý pochádza z roku 1552. Ide o obnovený dokument. Levoča v roku 1550 pri veľkom požiari prišla o všetky dokumenty.

Podľa slov riaditeľa Štátneho archívu v Levoči Františka Žifčáka zachovaný formulár obsahuje nielen prísahu richtára, člena mestskej rady či richtára poddanskej dediny.

Zaznamenané sú v ňom aj prísahy mešťana, rôznych predstaviteľov cechov v meste, mestského drába, notára či krčmára.

„Texty sú prevažne v nemeckom jazyku, pretože vedenie mesta bolo v tomto období v rukách nemeckých mešťanov. Nachádzajú sa tu aj niektoré prísahy napísané v slovenskom jazyku. Ide o neskôr napísané sľuby, akým je napríklad prísaha prijatia za mešťana mesta, keď Slováci, najmä v 17. storočí, žili v Levoči v hojnejšom počte,“ vysvetlil riaditeľ.

Človek s dobrou povesťou

Richtára si v meste volili každý rok. Niektorí boli takí uznávaní, že boli zvolení na niekoľko rokov. Po troch rokoch mali hlavy mesta 12-mesačnú prestávku a až potom sa mohli pokúsiť opäť o miesto richtára.

Prísahy sa obyčajne konali v kostole, aby zdôraznili význam celého aktu. Richtár prisahal pánu Bohu, svätému evanjeliu, panovníkovi, mestu a mešťanom.

Richtárska prísaha, zachovaná v nemčine v starom dokumente, hovorí o tom, že si richtár bude svoju službu usilovne vykonávať, v každom čase a o všetkom bude radu informovať. Vykoná všetko, čo mu mestská rada nariadi, bude zachovávať štatúty mesta, rozhodnutia, rôzne nariadenia a všetko iné, na čom sa rada uznesie.

„Uchádzať sa o richtársky stolec nemohol hocikto. Musel to byť človek s dobrou povesťou, ale aj patrične bohatý. V 2. polovici 16. storočia, keď sa presadzovala reformácia, spoločnosť si zakladala na tom, aby boli ľudia vo vedení mesta vzdelaní. Bolo to namieste, pretože richtár bol často vysielaný k panovníckemu dvoru na rôzne rokovania,“ upresnil F. Žifčák.

Skladanie účtov

Levoča ako slobodné kráľovské mesto mala svoje poddanské dediny. V 2. polovici 16. storočia ich mala istý čas vyše 13. Vo formulári sa preto nachádza aj prísaha richtárov poddanských dedín mesta Levoče v slovenskom a nemeckom jazyku.

„V prísahách sa poväčšine objavujú sľuby o zachovávaní práv bez rozdielu majetku. Spravodlivosť patrila všetkým rovnako. Za jeden rok úradovania bol richtár pod drobnohľadom mestskej rady a meštanov a pred skončením svojej funkcie musel skladať účty, ako hospodárilo mesto pod jeho vedením,“ doplnil informácie riaditeľ.

Vyše 460–ročný formulár prísah, ktorý je v levočskom archíve, má slávnostnú formu. Je kolorovaný, písaný na pergamene kaligrafickým písmom. Historický dokument sa rokmi a častým používaním v minulosti znehodnotil, a preto ho čaká v najbližšom období zreštaurovanie.

Z formuláru prísah

„Ja prisahám pánu Bohu, jeho svätému slovu, že chcem verný a poslušný byť pánu richtárovi a rade tohto mesta, ich šťastie i pôžitok chrániť a proti škodám strážiť. Chcem každému práva dopomôcť, úbohému ako i bohatému, cudziemu ako i domácemu. Nechcem na nikoho dopustiť pre priazeň i nepriazeň, alebo pre dary, ale každému k spravodlivosti dopomôcť bez meškania a vdovy i siroty brániť podľa mojej najvyššej moci. Žiadne reči nezatajiť, či by to bolo k úžitku alebo ku škode tohto mesta a pánu richtárovi i rade to oznámiť musím. Tak mi Boh pomáhaj i jeho sväté slovo.“

red.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš