Premiéra bežca Tomáša Gemzu v súťaži Spartan Race

Mladý 26-ročný športovec zo Štrby je známy ako úspešný účastník bežeckých súťaží v okolí.

Mladý 26-ročný športovec Tomáš Gemza zo Štrby je čitateľom známy ako úspešný účastník bežeckých súťaží v blízkom i vzdialenejšom okolí.

ŠTRBA. Začiatkom novembra sa však zúčastnil športovej súťaže Spartan Race, ktorá sa stáva čoraz populárnejšou. Ochotne sa podelil o svoje pocity a zážitky.

Spartan Race je nová športová disciplína. Mohol by si ju čitateľom trochu predstaviť a uviesť jej základné pravidlá?

„Spartan Race je celosvetová séria prekážkových behov založených v roku 2010. Cieľom týchto pretekov je vytvoriť výzvu zdatným športovcom a prinútiť ich prekonávať svoje osobné hranice vo vytrvalosti, odvahe a odhodlaní. Jednotlivé preteky majú rôznu náročnosť, dĺžku trate a počet prekážok, ktoré je potrebné zvládnuť. Každý si môže vybrať výzvu, ktorú je ochotný zdolať. Medzi prekážky, ktoré je potrebné prekonať, patrí blato, voda, oheň a iné. Účastníci musia zvládnuť plazenie pod ostnatými drôtmi, nosenie drevených klátov, ťahanie závaží, nosenie vriec naplnených pieskom, ťahanie pneumatík, lezenie na lane, vodné priekopy, výbehy kopcov po blate, nosenie klátov, lezeckú stenu atď.). Pretekár musí prejsť všetkými prekážkami úspešne. Ak niektorú prekážku nezvládne (napr. netratí, spadne, nevytiahne sa do potrebnej výšky) dostáva penalizáciu - musí robiť trestné cviky, to znamená 30 angličákov burpees. Na trati je zakázané podvádzanie, používanie skratiek, vynechanie prekážok. Všetko je sledované rozhodcami. Pretekár, ktorý niečo nedodrží, riskuje diskvalifikáciu. Súťažiaci športovci bežia v rôznych štartových vlnách v skupinách maximálne po 250 bežcov v každej vlne. Prvé dve vlny sú elitné vlny (Elite Heat) zvlášť pre mužov o 9.00 a zvlášť pre ženy o 9.15 h. Ostatné vlny, ktoré začínajú o 9.30, sú verejné (Open Heat) a môžu v nich bežať muži aj ženy spoločne. Štartovné vlny nasledujú po sebe zvyčajne v 30-minútových intervaloch, ale interval sa môže skrátiť na 15 minút. Vyhodnotenie výsledných časov prebieha zvlášť pre elitné vlny a zvlášť pre všetky otvorené vlny. Iba finalisti z elitných vĺn však budú ocenení na stupňoch víťazov vecnými a finančnými cenami. Základné rozdelenie pretekov podľa náročnosti je: Sprint - 5-kilometrový beh cez 15 prekážok je vhodný aj pre začiatočníkov; Super - 13-kilometrový beh cez 21 prekážok; Beast - 20-kilometrový beh cez 26 prekážok. Najvyššia kategória pretekov je Death Race, ktorý pozostáva zo 48-hodinového behu s rôzne rozmiestnenými prekážkami. Tento pretek nedokončí 90 percent pretekárov.“

Kde a ako si absolvoval svoj prvý štart v tejto súťažnej disciplíne?

„Zúčastnil som sa pretekov v maďarskom Hungaroringu - Spartan Race. Dĺžka trate bola približne 6,5 km s cca 20 prekážkami. Bola to pre mňa premiéra, ale celkom pekná a pomerne úspešná. Obsadil som 22. miesto z cca 1 500 bežcov, ktorí dobehli do cieľa. Prihlásených súťažiacich bolo viac, ale dosť veľa pretekárov kvôli počasiu napokon na štart nenastúpilo. Hneď po štarte som sa snažil držať čo najviac vpredu, čo v takomto početnom poli pretekárov nie je jednoduché. Postupne som sa prepracovával dopredu, až sa mi podarilo dostať na piate miesto. Asi 100 metrov pred cieľom bolo potrebné prekonať dve prekážky. To som však nezvládol, a preto som musel robiť tresty. Tam som sa zdržal a stratil dosť minút, takže som sa z piateho miesta prepadol až na 22. Na jednej strane ma to veľmi mrzelo, na druhej strane som však pred štartom ani netušil, že do čoho idem. Nevedel som, či vôbec dôjdem do cieľa, či neskončím posledný. Čiže, aj keď ma strata toho piateho miesta dosť mrzela, nakoniec som mohol byt rád aj za výsledok, ktorý som dosiahol. Pretekov sa zúčastnili bežci z Maďarska, Slovenska a aj všetkých okolitých krajín. Náš tím skončil v tejto súťaži na peknom treťom mieste - hodnotenie prebehlo tak, že sa spočítali najlepšie výkony štyroch najlepších bežcov z družstva. Teší ma, že môj čas bol medzi nimi, a tak som k zisku tretieho miesta mohol prispieť i ja.“

Ako si sa dostal k tejto súťaži?

„Náš tím sa volal Tu a teraz. Ponuku pretekať v tejto súťaži som dostal už počas leta, keď som absolvoval s chlapcami známy Štafetový beh Od Tatier k Dunaju. Tam ma oslovili, či by som sa nezúčastnil súťaže Spartan Race. Začal som to prehodnocovať v tom zmysle, či túto súťaž budem mať kde zaradiť a stíhať to aj popri iných pretekoch počas mojej bežeckej sezóny. Nechal som to otvorené s tým, že do budúceho roka po skončení tejto bežeckej sezóny nad tým popremýšľam. Nakoniec sa mi pred týmto pretekom úplne narýchlo ozval môj kamarát s otázkou, či by som si našiel čas a ochotu zúčastniť sa. V podstate pár hodín pred odchodom a samotným štartom. Ostávalo mi ani nie 24 hodín na to, aby som sa zbalil, pripravil a vycestoval. Netrvalo dlho a súhlasil som, nebolo treba opakovane ma prehovárať. Čas na dlhé premýšľanie nebol. Výzvy milujem a mám ich rád. V tomto čase som už mal po bežeckej sezóne, takže v podstate som to zobral ako dobrú výzvu, spestrenie a jednu takú čerešničku na koniec skvelej sezóny. A možno aj odskúšanie niečoho nového, čo budem v budúcnosti skúšať častejšie. Na súťaž sme odchádzali zo Žiliny v piatok večer, deň (presnejšie noc) pred štartom. Cestovali sme autom. Na miesto štartu sme dorazili približne po 4 hodinách cestovania. Našli sme vhodné miesto, kde by sme sa mohli zložiť, rozložiť stan a prespať noc. Štart preteku bol v sobotu ráno o 9.00. Pretekalo sa v Maďarsku - na Hungaroringu (okruh známy z F1). Mal som pred týmto pretekom rešpekt a kúsok aj strach, keďže som netušil, do čoho idem. Bola to u mňa premiéra, ale aj som sa neskutočne tešil. Hlavne som si hovoril, že dám do toho všetko a pôjdem naplno, čo to dá. Ostávalo mi iba dúfať, že nebudem posledný a nepokazím to tímu. Chalani z družstva si uťahovali, že mne stačí len utekať naplno a všetko ostatné už bude OK, že sa niet čoho báť, pretože straty na nesplnenie jednotlivých 'spestrení' behom dobehnem.“

Bol veľký rozdiel medzi klasickou bežeckou súťažou a absolvovaním tohto podujatia?

„Pre mňa to bolo niečo iné, ako postaviť sa na štart atletických pretekov, kde je presne stanovený štart a cieľ, stačí sa rozbehnúť, určiť si tempo a ísť si za cieľom bez prekážok. Tu som vôbec netušil, čo bude nasledovať a čo ma čaká. Nevedel som, ako sa mám rozbehnúť - nebude to prirýchle? Budem stíhať? Aké budú prekážky? Zvládnem ich? Všetky tieto otázky chvíľu pred štartom odpadli a uvoľnil som sa. Štart bol dosť rýchly. Na začiatku som sa trochu zdržal hneď na prvých prekážkach, kde bol ešte celý dav súťažiacich spolu, ale potom som sa postupne dostával dopredu. Strach opadol a telo počúvalo. Celú trať po štarte a jednotlivé prekážky sa mi podarilo zvládnuť bez väčších problémov, a tak som sa prepracoval až k popredným miestam. Potom, asi 100 m pred cieľom, prišli posledné dve prekážky, ktoré mi nevyšli. Nič sa nedalo robiť, musel som si odskákať 30 trestných angličákov, teda presnejšie hneď po sebe 2 x 30 angličákov, keďže mi nevyšli posledné dve prekážky. V cieli ma mrzelo, že pár metrov pred koncom som si to pokazil a ešte viac ma zamrzelo, keď mi členovia tímu povedali, že som bol dosť vpredu (okolo 5. miesta) pred prekážkami. Tými trestami som dosť minút stratil a vo výsledkoch som sa prepadol. Tešilo ma aspoň to, že ako tím sme sa umiestnili na 3. mieste. A do toho prispel aj môj čas, keďže sa spočítavali štyri najlepšie časy štyroch najrýchlejších pretekárov z tímu. Bol to neskutočný zážitok a makačka. V cieli som zaľahol do trávy celý zablatený, mokrý a zničený. Prvýkrát som mal pocit, že tú medailu, ktorú som dostával od slečien v cieli, som si naozaj zaslúžil, pretože som na trati nechal všetko. Zničený som bol viac ako po maratóne. Určite to však bol veľký a nezabudnuteľný zážitok.“

Uvažuješ o tom, že sa niekedy opäť postavíš na štart tejto náročnej disciplíny?

„Nikdy nehovor nikdy. Určite by som sa takýchto pretekov ešte chcel zúčastniť, pretože už trochu viem, čo to asi je. Chcel by som však na tento typ súťaže niečo natrénovať, aby som to nešiel opäť tak ako teraz bez špeciálnej prípravy a tréningu príslušných prvkov. Prvú výzvu som splnil a teším sa na ďalšie. Ja osobne by som uprednostnil dlhšie trate, to bude celkom zaujímavé. Čím viac kilometrov, tým lepšie, tým viac nadšenia, pretekár si môže túto súťaž vychutnávať. Určite budem chcieť na sebe popracovať a zúčastniť sa ďalších pretekov, v budúcnosti určite aj tých najťažších.“

Dá sa predpokladať, že po takejto náročnej súťaži budeš oddychovať, či by sa dal ešte nahovoriť na absolvovanie nejakej športovej súťaže v okolí?

„Asi si už aj kúsok oddýchnem. Bežecká sezóna bola dlhá a ku koncu som už mal toho naozaj dosť. Cítil som únavu. Pokiaľ by sa konal nablízku cestný beh na nejakých 10 km, prípadne i polmaratón, tak možno by som sa dal kamarátmi nahovoriť. Kopce však radšej nie. Presnejšie - trénujem síce stále, momentálne sú však moje tréningy voľnejšie. Zameriavam sa na objemovú prípravu a vychutnávam si jesenné počasie. Pretekov bolo za celú sezónu dosť, treba sa zresetovať a pripraviť sa na ďalšiu.“

Chcel by si niečo dodať na záver?

„Chcel by som sa poďakovať rodine a priateľom za fandenie počas celej sezóny.“

Prekonal sám seba. Tesne po dobehnutí do cieľa. Foto: archív T. G.