ŠTRBA. Dávid Kičin zo Štrby si písal listy so zločincami, sériovými vrahmi, násilníkmi. Snažil sa ich vypočuť a pochopiť.
Mladý, iba 25–ročný muž, ktorý sa narodil v Poprade a momentálne býva v Štrbe, si vymieňal listy s doživotnými väzňami, sériovými vrahmi a násilníkmi. Mnohí na neho ešte dnes nezabudli. Dostáva od nich aj pohľadnice k sviatkom.
Príbehy spísal v priebehu troch rokov. Z celkovo 43 doživotne odsúdených väzňov, odsúdených od roku 1990, desať súhlasilo s rozhovorom.
Mnohých prekvapuje fakt, že iba 25–ročný mladík sa rozhodol napísať knihu práve o ľuďoch, ktorí sú v našej spoločnosti zatratení.
Ako nám Kičin vysvetlil, k tomuto nápadu ho doviedol článok o doživotných väzňoch, ktorý čítal v časopise.
„Vtedy mi napadlo, že ak by ich raz niekto vyspovedal a urobil s nimi rozhovory, bolo by to niečo unikátne a jedinečné. Za celé roky sa však nikto taký nenašiel. Tak som sa rozhodol, že to napíšem sám,“ priznal Dávid.
Stretnutie za nepriestrelným sklom
S niektorými dokonca komunikoval aj zoči-voči.
„Mal som možnosť dozvedieť sa o týchto ľuďoch omnoho viac, ako len to, čo už bolo mnohokrát písané v médiách. Aj možnosť stretnúť ich osobne. Napríklad sériového vraha Ondreja Riga, ktorý v rokoch 1990-1992 zavraždil a znásilnil 8 žien a zavraždil aj syna jednej z obetí. Návštevou vo väzení som úplne zmenil pohľad na svet,“ uviedol Kičin.
Stretnutie s ním mal pred očami ešte veľmi dlho a pocity z neho boli podľa jeho slov veľmi zmiešané. Napísanie takejto knihy bolo spojené aj s veľkým adrenalínom.
„Na Rigovi bolo vidieť príznaky psychickej poruchy. Ale dalo sa s ním rozprávať otvorene o všetkom. Bol dosť zhovorčivý a pokojný. Návšteva však prebiehala za nepriestrelným sklom. Rigo je stále považovaný za veľmi nebezpečného zločinca,“ opísal Kičin.
Mnohých k činom prinútil život
Vcítiť sa do duše človeka, ktorý spáchal taký závažný čin, nie je jednoduché. Ako nám Dávid porozprával z vlastnej skúsenosti, mnohí z nich sú úplne normálni ľudia, vrahov z nich urobila až ich životná situácia, ktorá ich takpovediac dotlačila k nepochopiteľným skutkom.
K takýmto patrí napríklad vrah Zoltán Keka, ktorý zavraždil otca a starého otca.
„Keby nežil celé roky v domácnosti s týmito alkoholikmi, tak by sme dnes o ňom nepočuli a nebol by navždy zavretý za väzenskými múrmi. Alkoholické prostredie, v ktorom vyrastal, z neho urobilo vraha,“ uviedol Kičin.
Čo dokáže napáchať chudoba
Najviac zo všetkého ho však zaskočil príbeh Jaroslava Garaja. Vyvraždil svoju rodinu preto, lebo mali núdzu o peniaze a nemal ich z čoho uživiť.
Zaškrtil svoju manželku a utopil svoje tri malé deti vo vani. Stalo sa to presne pred dvadsiatimi rokmi.
„Keď sa manželky opýtal, či by chcela zomrieť, odpovedala, že áno. Uškrtil ju, pričom sa nebránila. Potom vyvraždil celú rodinu. Chcel spáchať samovraždu, ale to sa mu už nepodarilo, lebo ho zadržala polícia,“ spomínal si Kičin.
Prvý list Kičin napísal v auguste roku 2011. Kniha uzrela svetlo sveta iba pred pár mesiacmi. Dopísaním knihy však svoju životnú kapitolu s väzňami neuzavrel.
„S niektorými si píšem aj dnes. Občas napíšu, čo majú nové, alebo mi pošlú pohľadnicu na narodeniny,“ priznal sa Kičin.
Celé roky sa ponáral do ich životov, ich problémov, trápili ho rôzne úvahy. Vzniklo z toho čítanie vhodné najmä pre silné žalúdky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
