VYSOKÉ TATRY. Počas desaťročného pokalamitného výskumu vo Vysokých Tatrách lesníkov na jednej strane prekvapilo rýchlo sa rozširujúce prirodzené zmladenie, na druhej strane aj rýchlo sa šíriaci podkôrny hmyz.
"Určite nás prekvapila sila prírody v revitalizačnom procese a obrovský podiel prirodzeného zmladenia na plochách poškodených vetrovou kalamitou. Naplnil sa najlepší scenár, ktorý bol predstavený pred desiatimi rokmi," konštatoval riaditeľ Štátnych lesov Tatranského národného parku (ŠL TANAP) Peter Liška.
Čo sa týka podkôrneho hmyzu, tu sa podľa neho potvrdili tie najhoršie scenáre.
Na plochách, kde však bola umožnená umelá výsadba, je už podľa lesníkov miestami aj päťmetrový les.
Prirodzeným zmladením sa obnovilo asi 50% plochy, ktorá bola kalamitou poškodená.
"Tieto plochy sú rovnomerne rozmiestnené vo všetkých postihnutých oblastiach TANAP-u, teda od Podbanského až po Kežmarské Žľaby," dodal Liška.
"Kalamita z roku 2004 bola ekologickou i prírodnou katastrofou nevídaného rozsahu, ktorá poznačila Vysoké Tatry. Lesnícki odborníci, ktorí sa chytili spracovania kalamity, konali v najlepšom vedomí a svedomí. Snaha nevyšla navnivoč. Po desiatich rokoch vidno mladé lesné porasty," uviedol štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Jozef Spevár.
Aj desať rokov po kalamite tatranských lesníkov najviac trápi lykožrútČítajte
Jarabiny je až priveľa
Pokalamitný výskum odštartoval približne rok po kalamite. Odborníci sa zamerali na ovzdušie, na rastliny, živočíchy, pôdu a vodu, ale aj na drevinové zloženie prirodzeného zmladenia.
"Mňa prekvapil aj dosť veľký rozvoj jarabiny. Jarabinu sme pestovali a dosádzali ešte pred kalamitou. Teraz jej tu už miestami máme až veľa," zhodnotil Pavol Kráľ zo ŠL TANAP.
Zároveň ho prekvapilo, že lykožrút smrekový, ktorý je špecialista predovšetkým na smrekové porasty, sa pustil aj do 200 až 300-ročných límb.
"Proces obnovy a rehabilitácie vegetácie ide veľmi dobre, najmä vďaka priaznivým klimatickým podmienkam, ale stále máme pretrvávajúci problém s rozširovaním podkôrneho hmyzu do okolitých porastov," dodal vedúci výskumnej stanice ŠL TANAP Peter Fleischer.
Podľa neho sa stabilizovalo aj náhle uvoľnenie živín z horných vrstiev pôdy.
Lesníci už nezaznamenali eróziu pôdy na plochách poškodených vetrovou kalamitou, ani obohacovanie tečúcich vôd látkami, ktoré sa uvoľňujú pri mineralizácii.
"Zrejme ďalšie problémy súvisiace s klimatickými zmenami sú pred nami, pretože napr. aj porasty, ktoré sme považovali za vysoko stabilné, môžu byť za týchto extrémnych podmienok dosť výrazné poškodené. Základ je však postavený veľmi dobre, umelo vysadené porasty sú vysoko diferencované, čo dáva predpoklad, že budú odolné a schopné rýchlo reagovať na narušenie," uzavrel Fleischer.
[content type="fb" stype="fanpage" url="https://www.facebook.com/pages/Vysok%C3%A9-Tatry-na-Facebooku/342066954819"][/content]
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
