Michal Petrilák zachytil manifestácie i odstránenie komunistickej hviezdy

Bol pri tom a ako zvyčajne mal pri sebe fotoaparát. Novembrové udalosti v roku 1989 v Starej Ľubovni, po ktorých padol komunistický režim, zachytil objektívom Michal Petrilák. Dnes, po 25 rokoch, majú jeho snímky vzácnu hodnotu.

STARÁ ĽUBOVŇA. Nielen Praha, Bratislava, ale i menšie mestá žili v novembri 1989 manifestáciami. Výnimkou nebola ani Stará Ľubovňa. Aj tu ľudia volali po slobode a páde komunizmu.

Michal Petrilák začal fotografovať v roku 1976, základy mu dával jeho otec i stredná škola v Liptovskom Mikuláši, kde navštevoval krúžok.

Pri novembrových udalostiach v roku 1989 bol jedným z mála Staroľubovňanov, ktorý mal v rukách fotoaparát.

„Bol to v tom čase obyčajný fotoaparát s čiernobielym filmom,“ zaspomínal si.

Keďže prevrat režimu sa nevyhol ani Starej Ľubovni, v meste sa snažil zachytiť čokoľvek s tým súvisiace.

„Nebol som žiadnym profesionálom, nedostal som sa teda len tak, hocikde. Snažil som sa zachytávať masy ľudí i emócie.“

Pri odstránení symbolu bol fotograf náhodne

Na budove bývalého Okresného národného výboru (ONV) v Starej Ľubovni čnela v minulom režime veľká komunistická hviezda s vtedajšími symbolmi kladivom a kosákom.

Hneď po páde režimu prišlo k jej odstráneniu.

Michal bol pri tom.

„Bola to náhoda, že som šiel vtedy práve po ulici. Videl som chlapov, ako sa chystajú dať hviezdu dole. Neboli to žiadni samozvanci, ale objednaná partia mužov z jednej firmy. Mal som šťastie. Tieto fotografie majú svojím spôsobom na miestne pomery veľkú hodnotu,“ poznamenal Michal Petrilák.

Ľudia sa zomkli, žandárov vidieť nebolo

Pri manifestáciách iba málokto tušil, či totalitný režim napokon padne. Nebolo teda nebezpečné zhotovovať snímky.

„Vtedy u nás v Ľubovni nebolo vidieť žandárov, aby niečo blokovali. Ani nikoho, kto by podobné veci zakazoval. V meste vládlo nadšenie a zápal ľudí spojiť sa pre slobodu. Nebolo sa prečo báť. Ľudia sa zomkli a dali dokopy. Boli to špecifické emócie, ktoré som pri fotografovaní zažil,“ priblížil fotograf.

Zápal u ľudí postupne opadol a aj v Ľubovni, podobne ako v ostatnom Československu neboli niektoré osobnosti prevratu pripravené vstúpiť do politiky.

„Žiaľ, niektorí prevrátili kabáty a ostali riadiť aj naďalej,“ dodal.

Po meste vyhrávali revolučné piesne

Samotné manifestácie sa diali na viacerých miestach. Najviac pred budovou ONV, ale i pri niektorých výrobných podnikoch.

„Samozrejme, medzi ľudí som vyšiel aj ja. Každý mal vtedy pripnuté symbolické stužky Verejnosti proti násiliu. V centre boli povylepované rôzne plagáty proti bývalému režimu, rôzne heslá. Oblepený bol celý obchodný dom Vabec. Po meste vyhrávali revolučné piesne. Naozaj to vtedy žilo,“ doplnil M. Petrilák.

Keď fotil, netušil, aké budú snímky vzácne

Pred 25 rokmi fotograf nemohol tušiť, že jeho snímky raz budú mimoriadne vzácne.

„Fotil som to vtedy zo záľuby iba pre seba. Ani ja som nevedel, či sa dejiny zmenia, alebo nie. Fotograf jednoducho fotí. Veď si pozrite druhú svetovú vojnu. Existuje množstvo snímok a dnes sú všetky vzácne. Aj ja mám v archíve veľa rôznych fotografií a človek nikdy nevie, kedy si ich budú ľudia najviac pýtať,“ povedal Michal.

Uvažuje, že fotky raz bude publikovať

Niekoľko z fotografií pri príležitosti revolúcie na deň 17. novembra Michal zverejnil na sociálnej sieti. Nečakal, že vyvolajú také veľké ohlasy u Staroľubovňanov.

„Bol som tým milo prekvapený. Ozvalo sa veľa ľudí, dokonca niečo naznačilo aj Ľubovnianske múzeum,“ povedal.

Desiatky svojich fotografií z novembra 1989 drží Michal Petrilák vo svojom albume. Na ten raz dokonca dostal ponuku, aby ho predal. Neurobil tak.

Žiaľ, negatívy už nemám. Tie som mal v pivnici, ale niekto neznámy ich ukradol.“

Michal však plánuje vzácne fotky publikovať aj ostatným Staroľubovňanom.

„Uvažujem, že raz by z nich mohla byť výstava. Alebo by mohla vzniknúť aj obrázková brožúrka. Napríklad s popismi od ľudí, ktorí to intenzívnejšie zažili,“ naznačil Michal Petrilák.