Obchodník z Hniezdneho zásoboval vínom kráľovský dvor v Poľsku

Obec Hniezdne mala v minulosti obchodníka, ktorý vínom zásoboval kráľovský dvor v Poľsku.

STARÁ ĽUBOVŇA. Florián Fukier sa v 18. storočí venoval tokajskému vínu. To sa pilo aj pri korunovácii poľského kráľa.

S informáciou o obchodníkovi prišli múzejníci zo Starej Ľubovne. Tí sa zúčastnili odborného seminára s kolegami vo Varšave.

„Počas seminára odznela aj fundovaná prednáška o obchode s tokajským vínom v 18. storočí. Predniesol ju Gabriel Kurczewski. Autor sa venoval hlavne obchodníkovi, ktorým bol Florián Fukier z Hniezdneho. Tokajským vínom zásoboval aj kráľovský dvor vo Varšave a jeho víno sa pilo na korunovácii kráľa Stanislawa Augusta Poniatowskeho,“ priblížil nám Dalibor Mikulík, riaditeľ Ľubovnianskeho múzea.

Vo Varšave ostalo priezvisko z Hniezdneho dodnes

Meno obchodníka z Hniezdneho rezonuje vo Varšave dodnes. Na rínku starého mesta totiž v súčasnosti funguje prestížna reštaurácia a vináreň práve s názvom Fukier. Navštevujú ju vraj osobnosti svetovej kultúry a politiky.

„Pre nás sú to nové podnety pre podrobnejší výskum. Naše múzeum sa mu v najbližšom období bude venovať,“ podotkol D. Mikulík.

Hniezdne je z histórie známe najmä tým, že začiatkom 15. storočia získalo štatút slobodného kráľovského mesta. Leží iba päť kilometrov od Starej Ľubovne.

Podľa informácií od starostu Hniezdneho Viktora Selepa (Smer) v obci v súčasnosti priezvisko Fukier nie je.

Prednáška bola aj o Ľubovni

Seminár v susednej krajine organizoval Archív Poľskej akadémie vied.

„Konferencia mala názov Múzeá – archívy – zberatelia. Zúčastnili sme sa jej spolu s našou odborníčkou Monikou Pavelčíkovou. Ústrednou témou bola korunovácia kráľov, korunovačné klenoty a spomienka na 250. výročie korunovácie posledného poľského kráľa Stanislawa Augusta Poniatowskeho vo Varšave (1764–1795),“ povedal riaditeľ múzea v Starej Ľubovni.

Na seminári vystúpil s prednáškou s názvom Hrad Ľubovňa – miesto ukrytia poľských korunovačných klenotov 1655 – 1661. Ich replika sa v súčasnosti nachádza na Ľubovnianskom hrade.

Spoločné, 360–ročné uhorsko –poľské dejiny, ktorých bola Ľubovňa významnou súčasťou, chcú múzejníci ozrejmovať aj pomocou archívov.

„S riaditeľkou archívu Annou Krajewskou sme prerokovali budúce možnosti bádania v poľských archívoch a spoluprácu cez spoločné projekty v podporných programoch krajín V4 – Vyšehradského fondu,“ naznačil D. Mikulík.