Byt Kežmarčanky Nory Baráthovej pripomína skôr knižnicu, než klasický príbytok. Jej izby sú totiž zaplnené knihami, odhadom ich má vo svojej zbierke už okolo 6000 kusov.
KEŽMAROK. "Túto knižnicu začali budovať už generácie predo mnou, môj pradedko i jeho otec boli evanjelickými farármi a tam vlastne začalo to zhromažďovanie všetkého možného, a ktovie, možno ešte skôr. Ja hovorím, že každý je nejako bohatý, ja mám toto knižné bohatstvo," konštatovala historička a spisovateľka Baráthová.
Tvrdí, že z kníh, ktoré doma má, prečítala asi 95 percent, nedostala sa len k tým, ktoré sú v cudzom jazyku, ktorému nerozumie.
Niektoré knihy zdedila, veľa ich nakúpila v antikvariáte, či v kníhkupectve a časť z nich dostala.
"Teraz sú však tie knihy dosť drahé, tak keď mám ísť ako dôchodca okolo nášho kežmarského kníhkupectva, ktoré patrí medzi najlepšie na Slovensku, radšej ho obídem. Mne je strašne ľúto, že si nemôžem kúpiť nejakú knihu, ktorá stojí veľa peňazí, pretože čo chceme od našich dôchodkov," zdôraznila Baráthová.
Knihy sú roztriedené
Všetky knihy má roztriedené a spísané, takže podľa nej nehrozí, že by niektorú z nich nevedela nájsť.
Sá poukladané nielen v obývacej miestnosti, či kuchyni, ale dokonca aj v špajze či na chodbe.
"V kuchyni mám napr. slovníky, ale všade sa čosi nájde, možno len na WC nemám knihy," dodáva s úsmevom Baráthová.
Viac ako tisíc kníh už dala do antikvariátu a azda najvzácnejšiu z nich, Bibliu zo 16. storočia, darovala lyceálnej knižnici v Kežmarku.
Ako sama tvrdí, ovláda rýchločítanie, a tak napríklad knihu o Harrym Potterovi prečítala za dve hodiny.
"Keď ma však niečo zaujme, tak to čítam od slova do slova, napríklad je to tak pri odbornej literatúre. Ženské romány to ale nie je nič pre mňa, keď už to dostanem, tak to prečítam, ale zásadne to nekupujem, pretože nemám rada knihy, ktoré stavajú na hororoch, na peniazoch, či na sexe atď. Ja si myslím, že to hlavné z kníh je poznávanie a vzdelávanie," zdôraznila Baráthová.
Knihy na počítači nečíta
Medzi jej najobľúbenejšie čítanie patria diela od nemeckého autora Ericha Kästnera, ku knihe Lietajúca trieda sa často vracia, napríklad aj diela od E. M. Remarqua prečítala viackrát.
Od slovenských autorov má rada Martina Rázusa, od ktorého má doma aj staršie vydania.
Za nádhernú poéziu považuje diela od slovenských autorov ako Andrej Sládkovič či P. O. Hviezdoslav, rozprávky má rada od Pavla Dobšinského.
"Inklinujem skôr k historickej literatúre, myslím si však, že každá jedna kniha má určitú hodnotu, aspoň teda z tých, ktoré mám," dodala Baráthová.
Knihy na počítači nečíta a rozhodne k tomu ani neinklinuje. Podľa nej má každá kniha dušu, otázne je, či je tá duša taká, že sa môže rozdávať aj iným.
Deti čítajú menej
Vo svojom živote asi nemala deň, kedy by niečo neprečítala.
Pravdou však je, že dnes deti oveľa menej čítajú, ako kedysi.
Podľa Baráthovej za to môžu najmä rodičia, ktorí deti nevedú ku knihám a tie sa viac zaujímajú o počítačové hry. Zároveň je to však aj chyba školy a dnešných učebníc.
"My sme mali chronologický výber literatúry a vedeli sme aspoň diela tých najstarších a najvýznamnejších autorov. Teraz ja neviem, kto robí tie učebnice, ale nemôže to byť nikto, kto učil a bol v praxi," uzavrela Baráthová.
Foto k článku: TASR/Oliver Ondáš
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
