V Kežmarku predstavili novú knihu, ktorá na svojich stranách ukrýva tajomstvá stavebných premien hradu.

Agentúrny text sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.

KEŽMAROK. Kežmarské múzeum predstavilo novú knižnú publikáciu. Pracoval na nej kolektív autorov pod vedením historičky a spisovateľky Nory Baráthovej. Financovaný bol aj vďaka príspevkov ministerstva kultúry.

„Ja si dovolím tvrdiť, že je to po dlhom čase jedna z najlepších publikácií, ktoré múzeum vydalo,“ uviedla Erika Cintulová, riaditeľka múzea v Kežmarku.

Spojili svoje sily i vedomosti

Jeden autor sa zameral na kaplnku, ďalší na renesančné texty a v knihe nechýbajú ani archeologické prieskumy.

Na jej napísaní spolupracovali viacerí odborníci. Jedna z nich, Nora Baráthová, je presvedčená, že kniha v takejto kvalite vyšla o hrade po prvýkrát.

„Prvú písomnú zmienku o hrade mal Dávid Fröhlich. Napísal však len: V meste stojí hrad, v ktorom býva pán Tököli. Dodnes mám tú vetu pred sebou. Ostatní autori sa zmohli iba na opisy jeho vonkajšej podoby. Táto kniha je bezpochyby najlepšia od 17. storočia doteraz, ktorá kedy vyšla o Kežmarskom hrade,“ uviedla Baráthová.

Tajomstvá, ktoré odhalili

Ako uviedla Marta Kučerová s kolektívom, zistili, že veľkú časť hradného nádvoria pri rekonštrukcii hradu v 60. až 80. rokoch preliali asi približne 20–centimetrovou vrstvou betónu. Preniknúť do hĺbky pri výskume teda nebolo med lízať.

„Bolo to veľmi náročné vôbec dostať sa cez tie vrstvy, nejaké archeologické sondy však vnikli a došli sme k záveru, že väčšina vrstiev bola z hradu vyvezená a málo tých pôvodných sa zachovalo,“ vysvetlila Kučerová.

Domy na nádvorí neboli

Objavili tiež ohradu kostola, ktorá bola niekedy považovaná iba za chodník. Vylúčili fámu o tom, že na hradnom nádvorí sa nachádzali pozostatky zbúraného domu.

„V listine z roku 1465 Kežmarčania píšu, že na tomto mieste, kde stojí hrad, stálo niekoľko domov a oni musia za to platiť 9 zlatých,“ uviedla Baráthová. A práve táto listina ich naviedla k preskúmaniu faktu.

Historičke sa to nezdalo, keďže vedela, že starí pisári boli vždy veľmi presní a že určite by neuviedli, že tam bolo postavených iba „niekoľko“ domov, ak by tam nejaké boli.

Pravdou však je, že na základe tohto údaja Kežmarčanom panovník Zápoľský odpustil poplatok 9 zlatých.

„Neboli žiadne domy na území hradu, Kežmarčania vtedy profitovali z toho, z čoho vlastne nemali,“ uzavrela.

Našli aj pivničné priestory

V knihe nájdete aj zmienku o tom, že hradný dvor bol súčasťou hospodárskeho zázemia a že sa na ňom nachádzali aj podzemné priestory. „Boli to pivničné priestory, ktoré prekryli renesančnou dlažbou,“ povedala Kučerová.

Stavebné premeny Kežmarského hradu ho mapujú krôčik po krôčiku. Od nákresov, cez staré fotografie až po pikošky. Dozviete sa z nej aj o tom, ako svoju tvár hrad menil po požiaroch, ktoré ho zasiahli.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš