Snom každého speleológa je objaviť veľkú jaskyňu

Speleologický klub Slovenský raj zo Spišskej Novej Vsi má za sebou vyše polstoročie. Za ten čas sa v klube vystriedalo vyše 130 členov, prebádalo podzemie 178 kilometrov štvorcových. Vďaka odvahe a zápalu jaskyniarov je v súčasnosti vyhotovená grafická mapová dokumentácia u 398 jaskýň v národnom parku Slovenský raj.

SLOVENSKÝ RAJ. Štyria nadšenci jaskyniarstva Ján Gríger, Eman Šváb, Ján Tulis a Ladislav Novotný založili v roku 1964 Speleologický klub Slovenský raj.

Predsedom klubu sa o 4 roky neskôr stal Ján Tulis, ktorý túto funkciu zastáva do dnešných dní.

Vyštudovaný geológ, ktorý má na chrbte osem krížikov, spomína na začiatky.

„Myšlienka venovať sa vo voľnom čase prieskumu jaskýň sa zrodila medzi zamestnancami Československého uránového priemyslu - geologický prieskum v Spišskej Novej Vsi. Prvá akcia sa uskutočnila koncom marca 1964 skúmaním Čertovej diery. Po jej preštudovaní sme sa presťahovali do jaskyne Zlatá diera, v ktorej sa nachádzajú dve jazerá.“

Medvedia jaskyňa

V roku 1965 začali jaskyniari raziť chodbu v Medvedej jaskyni, ktorá patrí medzi medzi najpozoruhodnejšie a najvýznamnejšie jaskyne Slovenského raja.

Vyznačuje sa vysokými prírodovednými a prírodno–estetickými hodnotami. Je v nej bohatý výskyt kostí jaskynného medveďa, široké zastúpenie zimujúcich netopierov, prítomnosť paleogénnych hornín, množstvo minerálov fosforu a pestrá škála jaskynnej výplne.

Pozoruhodné sú tvary chodieb, ktoré jasne dokazujú, že meandrujúcu chodbu vytvoril podzemný riečny tok.

Dokázané fakty hovoria o tom, že jaskyňa vznikla už pred treťohorným obdobím, čo je viac ako 60 miliónov rokov.

„Pri prvej previerke Medvedej jaskyne sme zistili, že má ešte nepreskúmané chodby. Benzínovou vŕtačkou sme za dobu 6 rokov vyrazili priestor v dĺžke 26 metrov. Pracovné podmienky boli neznesiteľné. Jaskyňa nás naučila tvrdej práci, vytrvalosti, ale i odvahe. Drina sa vyplatila objavením nového priestoru Siene slovenských jaskyniarov s peknou bielou výzdobou,“ vracia sa do spomienok J. Tulis.

Pri prieskume Stratenskej jaskyne sa rozvinula intenzívna spolupráca s ďalšími slovenskými, českými, poľskými, bulharskými a inými klubmi a skupinami.

Náročná záľuba

Speleológovia skúmali aj ďalšie jaskyne v Slovenskom raji. Rok 1972 patril medzi najvýznamnejší v histórii klubu, keď objavili Stratenskú jaskyňu.

V súčasnosti má vyše 19-tisíc metrov chodieb, dva jaskynné systémy vytvárajúce labyrint.

Najväčší je Rozprávkový dóm s objemom 80-tisíc metrov kubických.

V národnom parku sa nachádza až 630 jaskýň.

„Činnosť jaskyniarov je veľmi náročná. Jaskyniar sa v podzemí potýka s nedostatkom svetla, nízkou teplotou vzduchu a vody, stopercentnou vlhkosťou, blatistým šmykľavým a náročným členitým terénom. Aby jaskyniar prekonal všetky nástrahy, musí byť primerane fyzicky zdatný a netrpieť fóbiami, mať morálne a vôľové vlastnosti, finančné zabezpečenie a v krvi tímovú prácu. Práca v podzemí bola veľmi namáhavá, ale zároveň zocelila náš základný kolektív,“ vysvetľuje uznávaný speleológ.

Za 50 rokov mali jaskyniari okrem nespočetných odrenín a škrabancov len dva vážne úrazy, zlomenú nohu a pri páde z výšky dochrámanú lopatku.

Sen jaskyniara

Od roku 1966 sa každoročne v letných mesiacoch stretávajú členovia speleologického klubu SR na jaskyniarskych týždňoch.

Niekoľkokrát táborili na Glaci, Tiesňavách, v Zadnej doline, ale aj v lokalite Dobšinskej ľadovej jaskyne.

„Túžbou a snom každého jaskyniara je objaviť veľkú jaskyňu. Skutočnosť je ale taká, že sa to podarí len niektorým jedincom. Objav je bodkou za množstvom hlavne fyzickej práce, po ňom nasleduje ďalší kolotoč prieskumu, zameriavanie, vedenie grafickej a písomnej dokumentácie. Za polstoročie sme svojimi aktivitami a prácou dvihli vysoko latku slovenskej speleológie. Verím, že naši nasledovníci si budú minimálne počínať tak ako my. Jaskynné systémy v národnom parku ponúkajú prieskum pre niekoľko generácií,“ uzatvára rozhovor J. Tulis.