Staroľubovniansky okres zažil vypálené dediny, mŕtvych i rabovanie

Pred 70 rokmi sa obyvatelia dnešného okresu Stará Ľubovňa dočkali oslobodenia.

Mŕtvi ľudia či vypálené dediny. Dovtedy museli trpieť muky spôsobované fašistami.

STARÁ ĽUBOVŇA. V dňoch 21. až 25. januára 1945 vstúpila do regiónu sovietska armáda. Postupne oslobodzovala obce od Obručného, cez Plaveč, Starú Ľubovňu až po Podolínec.

V minulých dňoch sme si pripomenuli okrúhle výročie.

Nemecké komando zasadlo na Ľubovnianskom hrade

Pár mesiacov pred vstupom osloboditeľov malo na území dnešného okresu výraznú moc nemecké policajné komando.

„Zdržiavalo sa na Ľubovnianskom hrade od septembra do Vianoc 1944. Počas svojho pôsobenia vykonalo viacero teroristicko– perzekučných akcií proti obyvateľom. Na čele komanda bol Mikol Miščák a okrem Starej Ľubovne sa niektoré jednotky s protipartizánskym zameraním usadili aj v Podolínci, Hniezdnom, Veľkom Lipníku, Hraničnom a v kúpeľoch Smerdžonka,“ priblížil Eduard Laincz, historik novších dejín Ľubovnianskeho múzea.

Staroľubovňania sa radšej ukryli, ako evakuovali

Od konca roku 1943, no hlavne v tom nasledujúcom, sa na území dnešného okresu Stará Ľubovňa postupne vytvárali ozbrojené partizánske oddiely. Ľudia vytúžene čakali na príchod Červenej armády.

Keď bolo jasné, že jej front sa približuje, prišla do Starej Ľubovne nemecká zákopová jednotka.

„Miestne obyvateľstvo sa na základe rozkazu ministra národnej obrany Štefana Haššíka muselo zúčastňovať na kopaní zákopov. Pracovná morálka však bola na veľmi nízkej úrovni. Nakoniec slovenská vláda na svojom zasadnutí dňa 5. decembra, kvôli vývoju vojenských pomerov, začlenila Starú Ľubovňu do druhého evakuačného pásma. To znamenalo, že obyvateľstvo sa malo evakuovať do priestoru Oravy, okolia Liptovského Mikuláša a Ružomberku. Obyvatelia však výzvy neuposlúchli a radšej sa ukryli v okolitých lesoch a vyčkali na prechádzajúcu sovietsku armádu. Až ku koncu mesiaca a v priebehu januára 1945 sa transportom smerom na západ, spoločne s ustupujúcim nemeckým vojskom, čiastočne násilne evakuovala väčšina nemeckého obyvateľstva z okresu,“ vysvetlil E. Laincz.

V Plavči zahynulo pri bojoch šesť obyvateľov

Oslobodzovaniu okresu, ktorý mal v tom čase iné územné členenie, predchádzalo ničenie a rabovanie obcí Nemcami.

Vojská Červenej armády oslobodili 21. januára ako prvú obec Obručné, v podvečer aj Ruskú Voľu. Na druhý deň ráno Sovieti bez boja obsadili aj Orlov.

Po prelomení nemeckej línie pri Lipanoch boli oslobodzované obce Kyjov, Pusté Pole, Šarišské Jastrabie, Ďurkov, Vislanka a Ľubotín.

K ostrým bojom však došlo v Plavči. Nemci tu vyhodili do vzduchu most a dedinu zapálili na troch miestach.

„Pri boji zahynulo šesť obyvateľov a traja sovietski vojaci. V dedine zhorelo 41 domov, 145 stodôl a 81 maštalí s poľnohospodárskymi zvieratami,“ doplnil ľubovniansky historik.

Šambrončanov čakal nemilosrdný pohľad

Ťažké strety armád boli aj v Kozelci a Hromoši s 27 mŕtvymi sovietskymi vojakmi.

Delostrelecká paľba sa konala aj v Šambrone. Následkom bojov celá obec vyhorela. Obyvatelia poutekali do neďalekého lesa Hajnica.

„Po návrate do dediny ich čakal nemilosrdný pohľad, keďže z ich domovov zostali len spálené trosky. Zničených bolo 145 domov, 168 stodôl, 155 maštalí a 140 sypancov,“ poznamenal E. Laincz.

Po prelomení odporu na línii Plaveč - Kozelec pokračovala sovietska armáda 23. januára obsadzovaním obcí Údol, Hajtovka, Hromoš a Plavnica.

V ďalší deň sa pridali obce Chmeľnica, Legnava, Starina, Malý Lipník, Sulín, Hraničné, Kremná a Mníšek nad Popradom s osadou Kače.

Pred odchodom zničili Nemci mosty

Ešte 24. januára ráno prišlo aj k oslobodeniu Starej Ľubovne. V meste nebol zaznamenaný výraznejší odpor, pretože väčšina Nemcov do polnoci odišla.

„Stihli vyplieniť súkromné domy, obchody, skladiská a zapáliť pílu a sklad dreva. Zničili aj mosty cez rieky Poprad a Jakubianku, ďalej miestnu elektráreň, mlyn, poštové telefónne a telegrafné zariadenie. Prví ruskí vojaci sa do mesta dostali okolo siedmej hodiny ráno. Následne 25. januára bol utvorený miestny národný výbor. Predsedom sa stal Eduard Bárdoš, podpredsedom Vojtech Nevrlý a zapisovateľom Cyril Kopsa, ktorí aj zložili sľub vernosti Československej republike. Ďalšími členmi výboru sa stali Eugen Kohn, Peter Lorek, Róbert Pavlovský a Oto Černecký,“ ozrejmil E. Laincz.

Sovietski vojaci sa v Starej Ľubovni ubytovali v domoch, pivniciach, povalách a vo viacerých budovách v meste.

Dočasne obsadili aj budovy ľudovej a meštianskej školy. Vyučovanie tak bolo prerušené skoro až do konca marca, kedy odišli poslední vojaci z mesta.

V Podolínci podpálili stanicu a vagóny s obilím

S oslobodzovaním okresu sa pokračovalo aj naďalej. Sovietske vojská ovládli dediny Jarabina, Litmanová, Hniezdne, Forbasy, Nová Ľubovňa a Jakubany.

Nasledujúci deň 25. januára aj Nižné Ružbachy, Vyšné Ružbachy, Kolačkov a Lomničku. Ešte v ten istý deň sa podarilo obsadiť kľúčový komunikačný uzol v meste Podolínec.

„Nemci tu pri ústupe podpálili železničnú stanicu a železničné vagóny s obilím, ktoré stáli na trati Podolínec – Toporec,“ poznamenal E. Laincz.

Prelomenie línie Kamienka - Veľký Lipník sa podarilo oslobodiť aj obce Stráňany, Lesnica, Haligovce a Veľká Lesná. Boje sa z nášho okresu presunuli do Poľska.

„Po oslobodení okresu Stará Ľubovňa sovietskou armádou sa mohla začať postupná konsolidácia pomerov, ako aj oprava škôd spôsobených bojmi na jeho území,“ skonštatoval historik.

Zdrojom informácií je Ľubovnianske múzeum.

Zaujímavosti zo zbierok

V zbierkach Ľubovnianskeho múzea z II. svetovej vojny sa nachádza:

kabát, v ktorom sa v roku 1944 zapojil vojak Dufala z Jakubian do partizánskeho hnutia do boja proti okupantom v roku 1944. O mene majiteľa plášťa z tenkého továrenského súkna hovorí nápis v azbuke.

V zbierke múzejníkov je od roku 1990 niekoľko kusov zbraní, napríklad aj samopal používaný počas vojny najmä Sovietmi, jeho konštruktérom bol Georgij Semionovič Špagin, preto sa medzi vojakmi ujal názov PPŠ – „Pistolet pulemjot Špagina.“

Zbraň mala činný dostrel do 120 m. Váha s plným bubnovým zásobníkom bola 5,4 kg. Tieto samopaly boli používané aj v rámci SNP a partizánskeho hnutia na území okresu Stará Ľubovňa.

Samopal je súčasťou zbierkového fondu múzea od roku 1980, keď bol nadobudnutý z obce Jakubany.

rin