Pred 73 rokmi odišiel spod Tatier vlak smrti

V Poprade si uctili smutné výročie, ktorého hrôzy bolijavascript:void(null); nevídané.

Na železničnej stanici pri pamätnej tabuli si v stredu pripomenuli výročie prvého transportu židovských žien do koncentračného tábora Auschwitz.

POPRAD. Dejiskom jednej z najsmutnejších udalostí bol práve Poprad. Bolo približne osem hodín večer.

Lokomotíva niekoľkokrát zapískala, zavŕzgali kolesá a tisícka žien vo veku od 16 až do 24 rokov sa ustráchane tlačila vo vagónoch.

Netušili, že „lístok“ je jednosmerný a že vlak, do ktorého ich nahnali je vlakom idúcim iba za smrťou.

Ráno už stál vlak pred rampou a vstupnou bránou do tábora smrti.

Jedna zo žien cestu neprežila. Domov sa ich po skončení hrôzy vrátilo iba dvadsať.

„Dostavili sa na túto stanicu na základe veľmi jednoduchého príkazu – pôjdete do pracovného tábora. Za týmto príkazom však bola nenávisť, nacionalizmus. Tieto motívy viedli k vyvraždeniu približne šiestich miliónov židov. Je to oveľa väčší počet ľudí než ma Slovensko dnes,“ pokrútil hlavou nad hrôzami, ktoré sa v meste pod Tatrami odohrali, viceprimátor Pavol Gašper (nez.)

Smrť bola ich najväčším priateľom

Presne 73 rokov uplynulo od zapískania vlaku smrti a jeho odchodu do Oswienčimu.

Riaditeľ múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan hovorí o tom, že od tejto udalosti vlaky v Poprade vníma inak.

„Je zaujímavé ako vždy zvuk vlaku vo mne evokuje emócie, ktoré neviem veľmi opísať, ale je to iný zvuk ako vlak, ktorým odchádzam na dovolenku,“ povedal Mešťan.

Ako ďalej uviedol muži, ktorí túto spúšť ľudstva dopustili mali len jedného spoločného priateľa. Smrť.

Dôvodom usporiadania pietnej spomienky však podľa jeho slov nie je spoločný nárek nad minulosťou, ale zamyslenie sa nad budúcnosťou.

„Neučíme sa o tom, aby sme sa dojímali, ľutovali sa, alebo si pripomínali krivdu, ktorej sa dopustili vrahovia detí, žien. Ale preto, aby sme boli silnejší, aby sme dostali správu o skúsenosti, za ktorú vaši dedovia a babičky, strýkovia a tety draho zaplatili ponížením a smrťou,“ uzavrel.

Izraelský veľvyslanec: Toto sa už zopakovať nemôže

Veniec, či kamienok prišli k pamätnej tabuli na železničnej stanici položiť desiatky ľudí.

Medzi nimi bol aj izraelský veľvyslanec na Slovensku J.E. Alexander Ben-Zvi.

„Naša úloha nie je vzdať úctu, tomu, kto je už mŕtvy, ale hovoriť o tom, že toto sa už nielen v Európe, ale aj mimo nej nesmie nikdy, nikdy, naozaj nikdy zopakovať,“ povedal.

Súčasne otvorili aj výstavu v Tatranskej galérii s názvom Smrť holubíc.