V Ľubovnianskom múzeu finišujú s digitalizáciou zbierok

V Ľubovnianskom múzeu finišujú s digitalizáciou zbierok umiestnených na hrade Ľubovňa aj v tunajšom skanzene.

V Ľubovnianskom múzeu finišujú s digitalizáciou zbierok umiestnených jednak na hrade Ľubovňa, ale aj v tunajšom skanzene. Súčasťou digitalizácie je i najhodnotnejšia časť skanzenu, drevený kostolík z Matysovej.

STARÁ ĽUBOVŇA. "Sme súčasťou rozsiahleho projektu digitalizácie kultúrneho dedičstva, ktorého realizátorom je Prešovský samosprávny kraj (PSK). U nás v múzeu už pomaličky končíme s digitalizáciou, jej súčasťou bolo 358 zbierkových predmetov a jedným z najvýznamnejších je práve drevený kostolík, ktorý bol pod Ľubovňu prenesený z Matysovej," uviedol riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík.

Všetko upravili do 3D podoby

Súčasťou digitalizácie kostolíka, ktorý je z roku 1833, sú všetky ikony, ale aj samotná drevená sakrálna stavba.

"Proces digitalizácie prebieha viacerými spôsobmi, napr. fotením, 3D skenom či panorámou. Základom je v čo najlepšom a najkvalitnejšom rozlíšení uchovať tieto umelecké diela v digitálnej podobe a archivovať ich. Ďalej sa budú vedecky zhodnocovať, vedci s nimi môžu následne pracovať a zároveň v tomto projekte ide aj o akýsi kultúrny relax, vďaka ktorému si budú môcť ľudia tieto diela vychutnať aj v pohodlí domova prostredníctvom internetu," doplnil Mikulík.

Všetky diela sa vďaka digitalizácii v počítačovom programe upravili do 3D podoby.

Načítavam video...

Bez jediného klinca

Kostolík z Matysovej je podľa neho najatraktívnejšou stavbou v skanzene, ktorý má takmer 30 objektov.

"Postavený bol bez jediného klinca a súčasťou jeho interiéru sú ikonostasy z polovice 17. storočia, ale aj o 100 rokov mladšie. My tieto zdigitalizované prvky kostolíka vieme potom použiť na prípravu a tvorbu nových výstav, expozícií, ale aj na propagáciu múzea, mesta i hradu," zdôraznil Mikulík.

Digitalizácia všetkých zbierok umeleckých diel Ľubovnianskeho múzea trvala približne dva mesiace.

Na digitalizáciu obrazov bol zriadený aj špeciálny ateliér, kde sa s dielami pracovalo.

Na snímke fotograf Jozef Česla fotografuje detaily ikonostasu počas digitalizácie ikonostatsu dreveného gréckokatolíckeho kostola z Matysovej v Ľubovnianskom skazene v Starej Ľubovni. Foto: TASR/Oliver Ondráš

Sprístupniť do konca roka

PSK má v pláne časť zdigitalizovaných zbierok z celého kraja do konca tohto roku sprístupniť aj verejnosti na internete.

"Spolu bude zdigitalizovaných 8124 objektov zo zbierok kultúrnych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja, pričom digitalizácia historických predmetov v zbierkovom fonde siedmich múzeí bude stáť takmer 1,5 milióna eur. Získali sme na to prostriedky z európskeho fondu regionálneho rozvoja a piatimi percentami sa spolupodieľa samosprávny kraj," doplnila hovorkyňa PSK Veronika Fitzeková.

V Prešovskom kraji nejde o prvú digitalizáciu pamiatok v zbierkovom fonde múzeí.

"Do pilotného projektu digitalizácie bolo zapojené aj múzeum v Kežmarku. Objekty z expozícií tohto múzea sa tak už digitalizujú nezávisle od projektu krajskej samosprávy, uzavrela Fitzeková.