Lyža Solisková už leží pod snehom, lyžovačka v Tatrách pokračuje

Pri chate pod Soliskom Tatranci v sobotu pripravili dôstojnú rozlúčku Soliskovej lyži.

ŠTRBSKÉ PLESO. Na chate pod Soliskom sa zišli všetci milovníci lyžovania, zimy a trúchliaca verejnosť, aby dôstojne odprevadili lyžu do snežného hrobu. Vykopal ho predseda Dobrovoľného zboru Tatranskej horskej služby Jaroslav Švorc.

Keďže počasie tento rok Tatrancom hrá do karát, pochovávanie lyže zrejme nepochová zimnú sezónu.

Hlasný plač a nárek smútiacej verejnosti sa rozliehal Soliskom. Hrob široký a dlhý iba meter krát meter vykopali do snehu. Hlboký bol len toľko, aby sa doňho lyža zmestila.

Aj napriek pochmúrnej udalosti, ktorá ľudí na Solisko v sobotu prilákala, pri kopaní hrobu Jaroslav Švorc oplýval humorom.

“Hĺbka je už dobrá, pretože keby bol hlbší, mohli by sme vykopať nejakého turistu, ktorého sme nestihli zachrániť, " povedal s úsmevom predseda Dobrovoľného zboru Tatranskej horskej služby.

Keď bolo všetko pripravené, k hrobu pomaly napochodoval smútočný sprievod s dreveným krížom, ktorý tentokrát symbolicky niesol moderátor Marcel Forgáč.

Lyža si zimnú sezónu tento rok nevzala so sebou

Poväčšine pochovávanie lyže symbolizuje prechod zo zimnej sezóny na letnú. Tento rok to vyzerá tak, že lyžovačka sa ešte zďaleka nekončí.

"Lyža sa pochová iba na chvíľku, prekoná akoby klinickú smrť, a zajtra sa lyžujeme znova," povedal chatár zo Soliska Milan Štefánik.

Zimnú sezónu si zatiaľ pochvaľujú. "U nás sa začínala neskôr ako sme zvyknutí, nezačínala sa v novembri, ale myslím si, že bola vydarenejšia," zhodnotil chatár.

Snehový hrob na Solisku už postavili minimálne ôsmim lyžiam. Pod snehom vždy ostanú až do jeho roztopenia.

Pozrite si aj fotogalériu

Pozrite si aj fotogalériu Takto sa v Tatrách symbolicky rozlúčili so zimnou sezónou Čítajte

Smútočnému obradu predchádzali skialpinistické preteky s názvom Krčmár Skap. Pretekári museli zdolať trasu, ktorá viedla zo Štrbského Plesa až hore na chatu.

Podrobili sa aj zaujímavej dychovej skúške.

"Toto sú jediné preteky kde sa robí antidopingová kontrola,všetci nám museli námatkovo fúkať, aby sme zistili, či náhodou nie sú triezvi," objasnil Štefánik.

Smútiaca verejnosť svoj žiaľ potom zaháňala jedlom. Ako nám prezradil brigádnik z chaty zo Soliska, ktorý mal na starosti prípravu guľáša, za jednu hodinu sa mu podarilo nabrať až 100 misiek.