Levoča je známa tým, že nemá takmer žiadny priemysel a že jej prežitie je v značnej miere závislé od cestovného ruchu.
Historické a pútnické miesto
Na jednej strane je tu jedno z najväčších stredovekých námestí v Európe s hodnotnými meštianskymi domami, s radnicou i viacerými zaujímavými kostolmi, ktoré turistov priťahujú, ale najmä so skvostom svetového formátu, s najvyšším gotickým oltárom na svete, ktorý sa o dva roky dožije svojich 500. narodenín.
Ale na druhej strane je Levoča aj pútnické miesto, a to nie hocaké. Ako také je zapísané medzi 20 najvýznamnejších pútnických miest v Európe spolu s Lurdami, Fatimou a pod.
Ročne kvôli tomu navštívi Levoču nepomerne viac pútnikov ako všetkých iných turistov dokopy.
Mariánska hora teda je záležitosť, ktorá nielen šíri meno Levoče, ale ktorá je pre ňu cenná aj z hľadiska materiálneho prežitia. Pretože pútnici tu iste nechajú omnoho viac peňazí ako turisti. A tu sme pri koreni veci!
Zatvorená cesta
Na Mariánsku horu viedla od 14. storočia rovná cesta z mesta, ktorá bola v roku 1893 olemovaná alejou.
Všetko stáročia riadne fungovalo. Po vojne postavili popri ceste futbalový štadión, ale cesta riadne fungovala ďalej. Potom postavili na jej druhej strane zimný štadión, ale cesta medzi nimi ešte stále fungovala.
Naraz prišiel nejaký ideológ s nápadom, ako zlikvidovať mariánsku púť - ten prejav tmárstva. A cestu medzi tými športovými zariadeniami jednoducho zatvorili.
Ľudia neprestali chodiť na púť a našli si náhradnú cestu okolo zimného štadióna a potom cez polia.
Pritom pôvodná cesta ostala oficiálne evidovanou verejnou komunikáciou. Po páde komunizmu bola, prirodzene, snaha pôvodnú cestu uvoľniť. Najlepšia príležitosť na to bola návšteva pápeža Jána Pavla II. v roku 1995.
Aj mesto bolo ochotné. Lenže nedalo sa, pretože niekto postavil priamo na cestu elektrický transformátor.
K náprave krivdy nedošlo
Ďalšia možnosť otvoriť cestu a napraviť krivdu sa naskytla nedávno. Začala sa prestavba zimného štadióna, pričom otcovia mesta naleteli podvodníkovi. Po prepuknutí škandálu stavba stála, až teraz sa v nej pokračuje.
Po voľbách mnohí funkcionári i poslanci sľúbili, že cestu spriechodnia. Ale čo sa stalo? Naraz je cesta medzi tzv. kockou a štadiónom krížom zamurovaná, hoci ten múr nemá žiaden zmysel. Zamurovaný priestor je dosť veľký na to, aby sa cesta mohla otvoriť.
Ide prakticky len asi o 20 m cesty, lebo jej pokračovanie, aleja, je zachovaná, ibaže z hornej strany je kovovou bránou zatvorená.
Dôvod prehradenia cesty múrom nepoznám, možno niekto našiel technický problém, že priestor podľa noriem nevyhovuje na cestu.
Aj v tom prípade by však vyhovoval na chodník, čo by stačilo. Komu to napadlo?
Odkaz Levočanov pútnikom?
Rád by som poznal meno toho človeka, podobne ako ma stále zaujíma meno dôstojníka, ktorý v bývalom vojenskom obvode dal rozkaz zbúrať katolícky a evanjelický kostol v Ruskinovciach.
Ide nielen o pútnikov, ale aj o obyvateľov mesta, ktorí majú svoje domy pod Mariánskou horou a celé roky denne musia štadión obchádzať, hoci pôvodná cesta je oveľa kratšia.
Najväčší problém počas pútí nastáva na križovatke na konci štadióna, pretože na malom priestore sa tam tlačia peší pútnici, autá i autobusy.
Toho roku ten priestor reguláciou kanalizácie v súvislosti s opravou štadióna ešte podstatne zúžili. Projektanti naozaj vidia len štadión a iné okolnosti ich nezaujímajú?
Napokon je otázne, či niekto využije tie dva milióny, ktoré sa doň vložia. Pritom Levoča nemá kúpalisko a Levočania sa chodia kúpať do Spišského Hrhova.
Myslím si, že ešte je čas celú záležitosť napraviť bez väčších nákladov. Zbúranie múru bude iste lacnejšie ako jeho postavenie.
Len chcieť treba, a nehľadať dôvody, prečo to nejde! Alebo to možno vidieť ako odkaz Levočanov pútnikom, aby do Levoče nechodili?
Autor: Ivan Chalupecký
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
