Turista spadol zo Slavkovskej vyhliadky, alebo na chate pri Zelenom plese sa zranil turista. Správ takéhoto znenia je v médiách viac než dosť. Porozprávali sme sa o živote dobrovoľného horského záchranára s Jaroslavom Švorcom, predsedom dobrovoľníckej horskej služby, ktorý pomáhal pri viacerých tragédiách.
VYSOKÉ TATRY. Tatranec telom i dušou, v civilnom živote je pedagógom. V Tatrách je však známy predovšetkým ako dobrovoľný horský záchranár, dve desaťročia pracoval v Chate pod Rysmi ako vysokohorský nosič.
Jaroslav Švorc pozná krásnu, ale aj odvrátenú tvár veľhôr. O oboch prípadoch napísal knihy. Jednu turistom na výstrahu a druhú na pobavenie. Jeho život bol veľmi pestrý.
Na vlastnej koži zažil v Tatrách nemálo tragédií, ale aj úsmevných situácií s turistami, ktorí po Tatrách síce chodia, ale veľmi ich nepoznajú.
Sedemročný omylom vyšiel na Rysy
Svoj život zasvätil horám. Býval v Tatranskej Štrbe a ako zvedavé chlapča sa zamotal do húfu turistov, ktorí sa na vrchol chystali.
„Nikto si ma nevšímal, lebo si všetci mysleli, že k niekomu patrím. Vyšiel som na Štrbské Pleso. Držal som sa stále tých ľudí, ktorých som mal v pamäti. Až v sedle Váhy, čo je tesne pod Rysmi, prišiel jeden pán ku mne, lebo si všimol, že sa pri nich motá nejaký chlapček a vtedy som sa ja rozplakal. Nepatril som k nikomu a naraz som sa ocitol vo výške 2 400 metrov nad morom. Ľudia sa ma ujali a vzali ma naspäť,“ spomína si s úsmevom na svoje detské šibalstvo Švorc.
Vtedy akoby pre neho ako chlapca hory skončili. Vnímal ich iba ako skaly za oknami.
Najprv začal v horách liezť
Jeho láska k nim však v ňom pomaly rástla. Počas vysokej školy, kde si našiel aj manželku, sa s kamarátom Dušanom dostal k horolezectvu.
Chceli sa prejsť na Končistú, postupovali smerom do Batizovskej doliny a terén sa im zdal stále strmší, komplikovanejší.
Naraz si uvedomili, že sú v horolezeckom teréne bez akéhokoľvek výstroja. Hneď potom sa pod krídlami Jaroslavovho suseda, ktorý vycítil, že z chlapcov niečo bude, vydali pokoriť Galériu Ganku.
„V horolezeckom svete je to, ako keď poviete medzi cyklistami Tour de France, vzal nás tam a vyšli sme. Pociťovali sme víťazstvo sami nad sebou,“ hovorí Švorc.
Tragédia ho priviedla k myšlienke pomáhať
S rovnakým kamarátom sa jedného dňa rozhodli, že pôjdu liezť na Kozí chrbát. Po vystúpení z lanovky však pochopili, že počasie im to nedovolí. Spustila sa búrka, tak ostali v chate. Bolo okolo poludnia, keď vbehol do chaty jeden chalan.
Švorc mal vtedy iba dvadsaťjeden rokov, no ešte doteraz si pamätá jeho meno. Pribehol vyplašený a povedal, že prechádzal cez Bystré sedlo, bolo tam veľa ľudí a udrel tam blesk.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
