Jeho životným poslaním sa už v skorom veku stalo pomáhať iným. Roman Veverka je pôvodom z Brezna, najprv sa chcel stať evanjelickým farárom, nakoniec ho, spolu s jeho manželkou, osud zaviedol ku vzdelávaniu. Momentálne býva v Spišskej Sobote pri Poprade v dome so svojou manželkou a ďalšími tromi kolegami, ktorí majú rovnaké poslanie. Sú súčasťou tímu Teach for Slovakia, kolektívu ľudí, ktorí pomáhajú deťom z nepriaznivých podmienok nevzdať sa a preraziť vo svete. Má iba 28 rokov a je priamym dôkazom toho, že byť učiteľom je viac poslanie ako povolanie.
Kedy sa vo vás objavila prvýkrát túžba byť ľuďom nápomocný?
„Keď som končil základnú školu tak s rodičmi sme sa rozhodli, že pôjdem na evanjelické gymnázium v Tisovci. Bolo to viac menej aj kvôli angličtine, ale dotkli sa ma veľmi aj hodnoty, ktoré tam boli presadzované. A vtedy vo mne niekde vznikla túžba stále pomáhať ľuďom a začal som pomáhať s vedením debatného klubu.“
Viem, že ste pokračovali v štúdiu náboženstva aj naďalej. Kedy sa niečo také vo vás zlomilo a povedali ste si, že sa budete venovať deťom?
„Keď som bol v piatom ročníku evanjelickej teológie v Prahe. Jozef Schutz z debatnej asociácie mi poslal mail. Napísal, že existuje nový projekt a že vyzerá veľmi dobre. Rozmýšľal som teda, čo budem robiť. Na škole bolo to východisko jasné, teda, že sa stanem farárom. S manželkou sme ale boli otvorení aj iným možnostiam. Tak som si povedal, že to skúsim. A teda som sa dostal do projektu, ktorý chce všetkým deťom na Slovensku dať možnosť rásť, aby sa mohli dostať k dobrému vzdelaniu. Viete, dá sa venovať rôznym veciam v živote, dá sa zamerať sa iba na peniaze alebo na iné hodnoty, ale taký druh pomoci mňa oslovil viac.“
Cez Brezno a Prahu ste sa teda dostali do Popradu. Aké sú prvé a možno aj najkrajšie zážitky na život „na hromádke“ s kolegami?
„Keď sme sa sťahovali do Popradu, tak sme potrebovali upratať, pred tým v dome bývali dôchodcovia a mali strašne veľa mlynčekov. Tak sme ich tak ukladali pred vchod, keď nám niekto oznámil, že poďte hore, príde návšteva, naraz prišlo pár bavorákov a vystúpil prezident. Prišli sme z práce, napečené nebolo nič, ledva sme tam nejaké krekry našli a naraz máte pohostiť prezidenta. Keď už nebolo pohostenie, aspoň že tá debata bola plodná.“ (smiech).
Vy momentálne učíte na Spojenej základnej škole Letná v Poprade. Máte to teda o niečo ľahšie? Keďže viem, že vaši kolegovia pracujú väčšinu s rómskymi deťmi, však?
„Áno, ostatní kolegovia učia v okolí, Stráne pod Tatrami, manželka je v Huncovciach. Sú to čisto rómske školy. Tá moja je výnimka, je to sídlisková škola, ale aj tam sú deti, ktoré majú problémy. Nájdu sa aj také, ktoré majú nejakú špeciálnu poruchu alebo také, ktoré prišli zo špeciálnej školy. My sa ich snažíme včleniť do kolektívu. Tie deti tak potom vedia, ako fungovať v spoločnosti. Zažijú veci, ktoré by neprežili v špeciálnej škole. Učím ich hlavne angličtinu, ale vybavil som si aj apoštolskú misiu a teda učím aj evanjelické náboženstvo.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
