Má iba 22 rokov a na husliach hrá doslova ako malý boh. Sláčik drží v rukách už od útleho detstva a v tejto dobe sa mu splnil veľký až neuveriteľný americký sen, ktorého priebeh sa poväčšine vyskytuje iba vo filmoch. Nasadenie, s akým sa mladý chalan venuje svojmu umeniu, je prekvapujúce. Je úžasným dôkazom toho, že keď človek tvrdo maká, splní sa mu aj ten najnesplniteľnejší sen.

Filip, kedy sa začala vaša túžba hrať na husliach? Viedol vás k tomu niekto, alebo to bol váš sen?

„K husliam som inklinoval od útleho detstva a nikto ma nemusel nútiť hrať. Bola to pre mňa zábava. Základnú umeleckú školu som začal navštevovať ako 6–ročný. Študoval som v triede Ľubomíra Husára, ktorý tam vyučuje dodnes. Môžem povedať, že patrí medzi najlepších pedagógov v tejto škole. Veľa ma naučil a mnohokrát sa mi venoval aj nad rámec svojich povinností. Chodieval som napríklad cez víkendy k nemu domov. Tu sa mi venoval, cvičil so mnou a pripravoval ma na súťaže. Bolo to pre mňa obdobie, na ktoré rád spomínam. Rodičia ma do toho nikdy nenútili. Ako každé dieťa som mal obdobie puberty, kedy ma hrať na husle bavilo menej, ale nikdy som sa tohto hudobného nástroja nedokázal vzdať. Ani malý neúspech ma nikdy neodradil. Práve naopak. Vždy ma nakopol pracovať tvrdšie, zlepšiť sa a ísť ďalej za svojím snom.“

Všetok svoj čas venujete muzike, ale je aj niečo iné, čo vám prináša radosť?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš