Keď som oslovil istého pána s ponukou reportáže do novín o jeho šikovných rezbárskych zručnostiach, odmietol.
Bál sa, kvárila ho momentálna chudoba a nechcel prísť o dávku peňazí, čakajúc od štátu nemocenské. So svojimi ručnými výtvormi som ho totiž stretol vonku v teréne. Z trápenia v duši sa však dal sám predsa do reči.
Prezradil, že je čakateľom na invalidný dôchodok, ktorý mu na prvý raz tie “kur.y“ neschválili. No chystá sa odvolať a vraj do vrecka im ani za svet nič nedá, lebo ani nemá. Potrebuje k tomu vyšetrenie magnetickou rezonanciou, no dume, odkiaľ vziať na cestu. Už aj lieky prestal brať.
Pomyslel som si, či je naozaj taký chudobný, keď pôsobí tak vzhľadne, čisto i výrečne. Zdanie totiž občas mýli. A mýlilo aj v prípade zručného pána.
Ako mi povedal, baží teraz po každom jednom eure, aj preto sa snaží “načierno“ predať svoje drevené výrobky. A tak si aspoň zanadáva na Fica i Dzurindu. Povedal mi, že robil celý život, no pred dôchodkovým vekom už ako kalika jednoducho nevládze.
Aj preto už “normálnu“ prácu nemá.
Mal by súdnosť mu to celé niekto zazlievať? Možno zo zákona úradníci. Ale prostý človek, ktorý sa stretáva s chudobou, iba sotva.
Aj toto poznanie vo mne utkvelo to, že chudoby je okolo nás plno a takmer všade. Nie iba v zbedačených osadách, či u bezdomovcov.
Len keby to skutočne zaujímalo aj našich okázalých politikov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
